ktorú včera predložil vláde, pripustil, že práce na začiatku prebiehali nekoordinovane, čo ovplyvnilo aj prácu s verejnosťou. Médiá a obyvatelia Lassingu však ostro kritizovali chybné postupy pri záchrane zasypaných baníkov. Navyše obviňovali úradníkov z kompetenčných sporov ohrozujúcich záchranné práce a neschopnosti poskytovať počas niekoľkotýždňových prác informácie tak novinárom, ako aj príbuzným obetí. Ku kritikom sa pridali aj Christian Schmidt z Inštitútu pre aplikovanú geofyziku v Grazi a banícke odbory, ktoré vyčítajú banským úradníkom ignorantský postup. Schmidt so svojím tímom pri meraniach zistili "jednoznačné indikácie" známok života v bani a zaznamenali ich pomocou vysoko citlivých meracích prístrojov. Vedenie pohotovostného oddielu však tieto informácie dementovalo a vyhlásilo, že ani geofónne merania nepotvrdili žiadne známky života. Schmidt dodáva, že napriek klopaniu z bane bolo toto miesto navŕtané bez uskutočnenia zodpovedajúcich opatrení na vyrovnanie tlaku. O deň neskôr zachránili 24-ročného Georga Hainzla a hovorilo sa o "zázraku z Lassingu". Pátranie po ďalších desiatich baníkoch sa skončilo neúspechom. Ostrou kritikou na vedenie podniku a pohotovostného oddielu nešetria ani odbory, podľa ktorých existovala hrozba katastrofy už pred tragédiou 17. júla, ale kompetentní ju ignorovali. Šéfka rakúskych opozičných Zelených Madeleine Petrovičová už dokonca predložila dve štúdie, ktoré ešte v roku 1989 varovali pred nebezpečnou geologickou situáciou v Lassingu.

Opozícia zatiaľ neúspešne požaduje odstúpenie ministra Farnleitnera, rovnako aj zostavenie vyšetrovacej komisie pre udalosti v Lassingu. Vláda obe požiadavky včera zamietla. O bezchybnosti postupu pri záchranných prácach nepriamo pochybuje aj rakúsky kancelár Viktor Klima. Požaduje vytvorenie krízových manažmentov vo všetkých rezortoch (v prípade Lassingu táto zložka zlyhala), novelu banského zákona a finančnú pomoc pre príbuzných obetí z Lassingu.