MIKULÁŠ DZURINDA, predseda SDK: "Bolo to násilné prerušenie národnej vlny v dejinách slovenského aj českého národa, bola to krutá sprcha po nádejnej jari, bola to demonštrácia sily komunistického bloku, čo malo potom za následok dlhé roky zaostávania, páchania mnohých krívd, neprávostí. Bol to brutálny útok proti zvrchovanosti krajiny, proti demokracii, základným ľudským a občianskym právam a malo by to byť pre nás memento, aby sme tú najnovšiu vlnu nádeje na slobodný vývoj v krajine po novembri `89 už nenechali nikomu zmariť."
MILAN FTÁČNIK, podpredseda SDĽ: "Mal som vtedy 12 rokov. Bol som ako dieťa v pionierskom tábore a zrazu sme počuli obecný rozhlas, ktorý vysielal to, že nás obsadili, a naši dospelí zástupcovia povedali, zachovajte pokoj, nič sa nedeje. Bol som príliš malý na to, aby som mohol prezentovať reálne bezprostrednú skúsenosť. Ale zanechalo to veľkú stopu vo vývoji nášho politického vedomia, národa, pretože násilnou silou bol preťatý pokus dať socializmu ľudskú tvár. Ten pokus sa z nás jednoducho vymazať nedá a aj toto symbolizuje 21. august. Na jednej strane socializmus s ľudskou tvárou, na strane druhej sila, ktorá sa ho bála. Je tu asi snaha o niečo nové, aby sme to, čo sme hovorili, aj skutočne žili. August mi evokuje aj smrť mladých ľudí, ktorí sa nenásilne bránili násiliu."
JAROSLAV PAŠKA, predseda výboru NR SR, SNS: "21. august som zažil ešte ako dieťa. Snáď to vtedy bolo pre mňa skôr ako dobrodružstvo, pretože vidieť tanky v uliciach bolo pre mladého chlapca veľmi zaujímavé. Samozrejme, že tie dôsledky boli vážnejšie, tie som si však vtedy až tak neuvedomoval."
