V bratislavskej Galérii Michalský dvor je až do konca augusta sprístupnená výstava slovenského výtvarníka Mareka Ormandíka (1968), ktorý v koncepcii Laca Terena prezentuje štyridsať obrazov a kresieb. Expozícia absolventa oddelenia prof. D. Kállaya na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1993) sa stretla so záujmom verejnosti, ktorú pohltili autorove frontálne portréty - akési röntgenologické štúdie do hlbín ľudských duší. M. Ormandík sa tohto roku "zviditeľnil" aj vydaním unikátnej knihy L. Ferlinghettiho (vyšla vo vydavateľstve Silberman) s výberom básní amerického beatnika a kresbami M. Ormandíka.
m Vaša výstava je v koncepcii Laca Terena. Pôsobí spojenie kurátor - maliar ako zainteresovaná korekcia pre vaše obrazy?
"Pri mojich doterajších výstavách v Bratislave sa mi zdalo, že niektoré obrazy zostali nepovšimnuté. Avšak už som tak do nich zahľadený, žeby som vybral všetky. S Lacom sa už dlho poznáme, veľa sme sa o mojich obrazoch rozprávali a myslím, že veľmi presne pomenoval moju tvorbu. Keďže sám je maliarom, pozná všetky problémy. Pri výstave mi išlo najmä o spoločný výber. Vzápätí vznikla myšlienka, že by sme mohli niečo aj namaľovať."
m Ako vznikal spoločný obraz s názvom Po prvý raz opäť spolu?
"Jednou z prvých myšlienok bol princíp detských hier, pri ktorých sa dokresľuje postava bez toho, aby to ten druhý videl. Potom sa zakryje to, čo sa namaľovalo, a až nakoniec sa odhalí výsledok. Vzájomná vyťaženosť nám však nedovolila sa stretnúť. Asi týždeň pred otvorením výstavy som jednoducho zobral plátno, nasadol do auta a prišiel za Lacom do Moravian. V priebehu dňa bol obraz hotový."
m Zostali ste pri detskej hre alebo ste použili iný motív?
"Začali sme opatrne, ale nakoniec sme zistili, že opak je lepší - vehementne zasahovať aj do spolupracovníkovej časti plátna. Tak, aby to nebola konkurencia, ale aby sa maľoval jeden obraz."
m Existuje však aj obraz Otec a syn, ktorý ste robili so svojim sedemročným synom Miškom...
"Je ich dokonca viacero. Mám rád aj iný pohľad na tvorbu a Miškov mi veľmi vyhovuje - nemá úctu pred plátnom, má iné videnie kompozície a ja sa potom rozhodnem, čo z jeho výtvorov použijem. Spolupracujem i s otcom - sochárom, s ktorým sme mali viaceré spoločné výstavy, i so svojou ženou Renatou, pri ktorej som sa uplatnil ako manekýn jej textilných návrhov."
m Niektorí diváci, ktorí vás poznajú ako vtipného a veselého človeka, trochu zarazene stoja pred vašimi vážnymi obrazmi. Zdá sa, že sa radi ponárate do hlbín ľudskej duše...
"Je pravda, že so mnou, ako komickou postavou s veselým úsmevom sa tieto obrazy akoby ani nespájali. Keď som napríklad na prechádzke so svojou rodinou, tak som šťastný a nad ničím vážnym neuvažujem. Sú však aj chvíle, keď temnoty vyrazia. Možno je to aj preto, že maľujem v noci. Nakoniec, ani by ma nebavilo maľovať niečo iné. Ktovie, možno je to len obdobie..."
m V noci sa často stierajú hrany medzi snom a skutočnosťou. Prilietavajú k vám občas aj nočné mory?
"Zaujímajú ma témy, ktoré nemajú jasný koniec. Chcem, aby obraz nemal jednoznačný výklad. Skôr ma zaujíma napätie, náboj, situácia ako rozuzlenie. Či ide o mytológiu alebo Bibliu - sú to témy, ktoré v mojich obrazoch nevyznievajú úplne jasne."
m Ako sa vyrovnávate s tým, čo robíte cez deň - teda prácou v reklamnej agentúre Silberman - a v noci, keď maľujete?
"Je to ťažké, pretože nie som príliš tvárny človek a stále vyzerám rovnako. Vo voľnej tvorbe mám jednoznačný rukopis už niekoľko rokov, v reklamnej činnosti sa prispôsobujem a programovo sa snažím sám seba potlačiť."
m Nevzniká pri vedomých kompromisoch aj istá dávka schizofrénie?
"Najradšej by som v hlave obidve veci oddelil. Niekedy sa to dá, inokedy menej. Samozrejme, snažím sa to robiť naplno a čo možno najlepšie. Na druhej strane, kontakty v komerčnej oblasti mi dovolili zohnať sponzorov - spoločnosti ISPA, Repro Art, Kláštorná, Strana, Fidat a, samozrejme, Silberman - na prípravu mojej bratislavskej výstavy."
m Pocítili ste niekedy vo svojej tvorbe aj sebazničujúci moment? Zdalo sa vám, že istá téma vás môže pohltiť?
"Keď robím cykly na jednu tému, niekedy som hlbšie, inokedy úplne na hrane a často sa dostávam do stavu, čo ďalej. Stále však narábam s rovnakými výtvarnými prostriedkami a len hľadám ich vhodnú kombináciu na vyjadrenie témy."
m Vo viacerých vašich obrazoch cítiť inšpiráciu literatúrou. Vaša náklonnosť ku knihe okrem iného vyústila do vydania knihy výberu z básní Lawrenca Ferlinghettiho. Zdalo sa, že Ferlinghettiho kniha na tohtoročnom pražskom Festivale Beat Generation zaujala.
"Myslím, že ho veľmi prekvapilo slávnostné prijatie v Čechách, pretože v USA je dnes už vnímaný skôr ako vydavateľ, než ako básnik. Vo svojich takmer 80 rokoch imponoval svojou postavou, prenikavými očami, neformálnym vystupovaním. V rámci výstavy Beat Generation v pražskej Lucerne sa zastavil aj pri našom stánku - dokonca dlhšie ako organizátori očakávali. Pozeral si knihu a jedna z mojich kresieb v knihe ho inšpirovala k okamžitej kresbe. Absolútny moment beatnickej improvizácie. Dlho som si s ním korešpondoval a osobné stretnutie bolo pre mňa nezabudnuteľným zážitkom."
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
