Eximbanka sa prakticky od jej vzniku v lete minulého roka usiluje o získanie zahraničných zdrojov v objeme asi 2 mld Sk. Podľa jej hovorkyne Jarmily Galandákovej rokovania o získaní zdrojov stále prebiehajú. Eximbanka predpokladá, že získa zdroje v cudzej mene za pomerne vysokú úrokovú sadzbu 8 až 9 %. Bilančná suma Eximbanky má dosiahnuť tento rok 6,6 mld Sk, na konci minulého roka dosiahla 4,5 mld Sk. Pri vzniku Eximbanky pred rokom sa uvažovalo, že zakrátko dosiahne jej bilančná suma 10 mld Sk. Eximbanka už fakticky získala zahraničné zdroje, avšak na meno štátu, ktorý si požičal minulý rok od japonskej Nomury a časť peňazí vložil do Eximbanky v objeme 2 mld Sk ako základné imanie.
Eximbanka má úverovať a poisťovať slovenský export najmä strojov, zariadení a finálnych výrobkov. Pri financovaní exportu Eximbanka dáva prednosť Rusku, Ukrajine a ostatným štátom SNŠ. Potom nasledujú krajiny juhovýchodnej Ázie (Čína, India, Malajzia, Filipíny, Thajsko) a juhoamerrické krajiny ako Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Chile. Eximbanka pracuje s prognózami, podľa ktorých sa štruktúra slovenského exportu v roku 2005 zmení v prospech Ruska a Ukrajiny a v neprospech štátov CEFTA.
Negatívna bilancia
služieb
Elena Kohútiková, vrchná riaditeľka menového úseku NBS, sa domnieva, že ešte v tomto roku by sa mal spomaliť rast zahraničnej zadlženosti podnikov. Na budúci rok by sa mali zvýšiť priame zahraničné investície na Slovensku. To podľa Kohútikovej spôsobí obrat v platobnej bilancii Slovenska. Riziko pre devízové rezervy predstavuje domáci dopyt po rôznych tovaroch, ktoré sa väčšinou dovážajú. Miera úspor je nízka. Kohútiková povedala, že pre stabilitu meny by bolo dobré, keby sa zvýšil podiel zahraničných investícií na HDP. Dôvodom pre vstup zahraničných investorov je podľa Kohútikovej aj zaistenie odbytu slovenského tovaru v zahraničí. Kohútiková upozornila, že slovenskú platobnú bilanciu negatívne ovplyvňuje záporná bilancia služieb, ktorá ešte minulý rok bola kladná. Do bilancie služieb patrí aj rozdiel medzi inkasovanými peniazmi z turistického ruchu a vydanými peniazmi našimi občanmi na cesty do zahraničia. Podľa Kohútikovej sú na vine aj cestovné kancelárie, ktoré nevenujú pozornosť organizovaniu pobytov cudzincov u nás. Pasívna je bilancia služieb Slovenska pri službách ako poisťovníctvo, poradenstvo a informačné služby a dokonca aj v stavebníctve, lebo klesol objem stavebných prác vykonaných slovenskými stavbármi v zahraničí. Platobnú bilanciu negatívne ovplyvňuje aj platba úrokov do zahraničia za úvery, ktoré si zobrali slovenské subjekty. Pozitívnou črtou slovenského menového systému je podľa Kohútikovej malý objem tzv. krátkych peňazí zo zahraničia.
Zahraničné zadlženie opäť vzrástlo
NBS zverejňuje správy o menovom vývoji s niekoľkotýždňovým oneskorením. Výsledky na konci mája vypovedajú o ďalšom raste zahraničnej zadlženosti Slovenska, ktorá dosiahla 11,2 mld USD, od začiatku roka vzrástla zadlženosť o 1,3 mld USD. V roku 1996 bolo zadlženie vo výške 6 mld Sk. Zahraničná zadlženosť pripadajúca na obyvateľa Slovenska sa priblížila k hodnote 2100 USD. Vzrástlo aj zadlženie vlády a NBS na 2,2 mld USD. Nárast zadlženosti vlády bol spôsobený najmä emisiou euroobligácií na zahraničných kapitálových trhoch, ktoré vydalo ministerstvo financií. Zadlženosť komerčného sektora (banky a podniky) mierne klesla. Je známe, že časť zahraničných záväzkov komerčného sektora je krytá štátnymi zárukami (zdroje pre Vodohospodársku výstavbu, š.p.), takže faktické riziko vyplývajúce zo zadlženia niektorých podnikov znáša štát.
Autor: jv
