Všeobecným problémom slovenského poľnohospodárstva je nadúroda, ktorá obchádza agrosektor latentne už niekoľko rokov. Tento problém je riešiteľný exportom prvovýrobkov a najmä ich spracovaním a následným exportom potravín. Štát sa však zatiaľ obmedzuje na ochranu trhu a apely na spotrebiteľov aby kupovali domáce výrobky. Naopak, štátna proexportná politika v agrokomoditách je nedostačujúca. Vo verbálnej rovine predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva ešte stále vyvolávajú ilúziu, že oni zachránili agrosektor a zaistili národu potravinovú bezpečnosť. V starších ministerských správach sa dokonca konštatuje, že slovenský agrosektor nie je orientovaný na export. V dotačnej politike ministerstva pôdohospodárstva nie sú prioritou dotácie na export potravín. Iba cukrovarníci sa tento rok zobudili a dokázali časť prebytku cukru exportovať mimo colnú úniu s ČR, avšak pri exporte boli stratoví a od štátu na podporu exportu nedostali takmer nič. Predstavitelia SPPK sa v rozhlasovej diskusii zhodli, že do exportu obilnín by mal vstúpiť ŠFTR, alebo ešte vhodnejšie by bolo, keby začal obchodovať s múkou, ktorú by zomleli slovenské mlyny, ktorých celková kapacita je aj tak nadbytočná. Úspech exportu múky však závisí od jej kvality. Je verejným tajomstvom, že na pečenie chleba sa u nás používala aj časť pšenice, ktorá nespĺňa potravinárske parametre.