Albín Marenčík, riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pre SME povedal, že sa urobili určité dočasné opatrenia voči dovozu obilia. Maďarský export je lacný a maďarský štát export dokáže roľníkom kompenzovať. Slovenské opatrenia Marenčík nešpecifikoval. Pretože je obilie podľa Marenčíka strategická surovina, štát by mal viac vstupovať do obchodov s obilím prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie (ŠFTR).
Spolu s kukuricou sa na Slovensku očakáva tohoročná úroda 3,6 mil. ton obilnín. V tom potravinárske obilniny (pšenica, raž, jačmeň sladovnícky a časť kukurice) predstavujú spolu 1,2 mil. ton. ŠFTR už na jar zálohovo vykúpil 200 tisíc ton potravinárskej pšenice za garantovanú cenu 4200 Sk za tonu. Táto pšenica však musela spĺňať kvalitatívne parametre, obsah lepku najmenej 25 % a tiež veľkosť pádového čísla. Tento rok nebudeme zľavovať z kvalitatívnych parametrov potravinárskej pšenice ako to bolo vlani, povedal Marenčík. Domnieva sa, že ŠFTR by nemal byť obchodný servis pre mlynárov, ale by sa mal usilovať dostať pšenicu za hranice SR. Avšak tento rok ŠFTR pravdepodobne svoju činnosť skončí, nahradí sa inými mechanizmami podpory trhu. Ak sa v dostatočnej miere neuzatvoria kontrakty medzi prvovýrobcami a mlynármi alebo poľnonákupmi do konca augusta, potom sa podľa Marenčíka majú rozbehnúť štátne intervenčné nákupy potravinárskej pšenice, pri ktorých sa má nakúpiť za garantovanú cenu 4200 Sk za tonu 50 až 100 tisíc ton. ŠFTR tak dovedna zasiahne do tretiny objemu potravinárskej pšenice (spolu so zálohovými kontraktmi). Väčší problém sa však očakáva pri kŕmnych obilninách. Pretrvávajúca recesia živočíšnej výroby spôsobuje ich prebytok, ukončil Marenčík.
Chýba bonifikačný výmer pre úverovanie úrody
Jeden zo spôsobov získania financií za vybrané druhy obilnín je prefinancovanie uložených obilnín vo verejných skladoch Zúčtovacím strediskom Bratislavskej medzinárodnej komoditnej burzy. (ZÚ BMKB). Niektoré podrobnosti osvetlil na tlačovej besede Agrokomplexu Doc. Igor Krejčí, generálny sekretár burzy. Upozornil, že ZÚ BMKB pri preplácaní Skladiskových záložných listov (SZL) akceptuje iba pšenicu uloženú nateraz v 8 verejných skladoch z celkového počtu asi 40. Takéto verejné sklady sa nazývajú registrované burzové sklady. Doteraz ZÚ BMKB čerpala financie od Istrobanky v objeme vyše 60 mil. Sk. Krejčí upozornil, že stále chýba bonifikačný výnos ministerstva pôdohospodárstva, podľa ktorého bude štát robiť úrokovú intervenciu pri financovaní úrody proti založeniu SZL. Skôr ministerstvo vyhlásilo, že počíta s bonifikáciou až vo výške 12 %. Krejčí
tiež upozornil na možnosť termínových obchodov s obilninami na BMKB tzv. futures. Tento produkt sa ťažko dostáva do povedomia obchodníkov, hoci v Maďarsku na Budapeštianskej komoditnej burze funguje. Obchody futures dokážu predajcu aj nákupcu obilnín ochrániť od budúcej zmeny ceny v ich neprospech.
Nevýhodou financovania prostredníctvom ZÚ BMKB je vysoká úroková sadzba, v súčasnosti vzhľadom na cenu zdrojov z Istrobanky je to 22,5 % . Ukazuje sa, že ďalšie banky budú ponúkať ešte drahšie peniaze. Doteraz sme prefinancovali obilniny ktoré uložili najmä firmy blízke členom našej burzy, povedal Krejčí. Až minulý týždeň sme prefinancovali prvému prvovýrobcovi v objeme 260 ton kŕmnej pšenice z okresu Lučenec.
Na otázku SME či existuje člen BMKB, ktorý je napojený na export obilnín, Krejčí povedal: Na burze je jeden veľký obchodník - člen BMKB, je ním ŠFTR, ten má veľa možností ako vyviezť pšenicu. ŠFTR má prepojenie na získanie vývoznej licencie, prípadne môže od štátu získať dotáciu na vývoz tejto obilniny. Krejčí doplnil, že v Európe je prebytok pšenice a očakáva sa, že až od januára budúceho roka sa bude dať vyviezť do Ruska (pravdepodobne sa očakáva zmena ruskej colnej politiky).
Sľubovaná revitalizácia družstiev sa nerozbehla
Zväz poľnohospodárskych družstiev SR (ZPD) je dobrovoľná samosprávna organizácia, ktorá združuje predovšetkým poľnohospodárske družstvá. ZPD združuje 741 členov - najmä družstiev, z celkového počtu družstiev je to 86 %. Poľnohospodárske družstvá hospodária na výmere 1,3 mil. hektárov, predstavuje to 54 % všetkej poľnohospodárskej pôdy. Avšak na produkcii prvovýrobkov sa družstvá podieľajú dvoma tretinami a na tvorbe pridanej hodnoty asi 70 %. Podľa správy zo ZPD je hospodárenie družstiev charakterizované vynútenými úsporami. Patria sem aj mzdové náklady, ktoré sa sa museli znížiť asi o 1 %, avšak počet pracovníkov v družstvách ubudol počas minulého roka až o šestinu. Družstvá šetria aj na hnojivách a osivách. Rast cien prvovýrobkov je asi polovičný v porovnaní s cenami vstupov. Dlho očakávané revitalizačné projekty boli na úrovni ministerstva pôdohospodárstva schválené pre 16 subjektov hospodáriacich na pôde, ale medzi nimi bolo iba 5 družstevných subjektov. Ústredná revitalizačná komisia však doteraz definitívne nerozhodla ani o jednej revitalizácii. Otázkou je, či má byť prijatý do revitalizácie subjekt na pokraji krachu alebo radšej družstvo, ktoré si svoje záväzky plní ale fakticky pracuje na banky. Banky však odmietajú podporiť revitalizáciu takýchto družstiev. Počet družstiev, pri ktorých Krajské súdy doteraz rozhodli o konkurze, sa blíži 100.
