Atletika si dlho držala prívlastok olympijského športu číslo jeden aj zásluhou prísneho stráženia jediného vrcholu na Hrách olympiády. Majstrovstvá sveta majú dátum zrodu až v roku 1983, ani európsky šampionát nie je príliš starý. Prvý sa uskutočnil v roku 1934 v Turíne (na 5000 m štartoval Slovák Jozef Koščák, skončil 13.). V Budapešti od 18. do 23. augusta zaznamená sedemnáste pokračovanie. Veľmi dlho si však v olympijskom medziobdobí udržiavali atletické ME označenie najvrcholnejšej športovej udalosti sezóny. Ostatný svet však predovšetkým v poslednom desaťročí starý kontinent prinajmenšom dostihol, hoci na posledných MS v Aténach získali európske krajiny 20 zo 44 prvenstiev. Avšak aktuálnym svetovým tabuľkám trónia iba siedmi Európania a aj nepomerne silnejšie ženy sú oproti zvyšku sveta v pasivite (9:13).
Budapešť bude po Aténach a Helsinkách iba tretím mestom kontinentu, ktoré usporiadalo šampionát po druhý raz. Po prvý raz súťažili o tituly na Népstadione v roku 1966 a bežkyňa na 400 metrov Anna Chmelková získala vôbec prvú zlatú medailu, ktorou sa môže pýšiť Slovensko. Na ME sa prihlásilo takmer 1500 športovcov, zo 48 štátov, ktoré združuje Európska atletická asociácia (EAA), chýba iba Monako. Program podujatia je o štyri dni kratší než MS, ale obsahuje o dve disciplíny viac (žrď a kladivo žien).
Historicky najúspešnejšou krajinou šampionátu je so 120 zlatými medailami bývalý ZSSR pred tiež bývalou NDR (89 prvenstiev). Rusko a Nemecko vysielajú aj tentoraz najpočetnejšie výpravy a Privalovová, Masterkovová, Braunová, Damaskeová, Baumann budú iste útočiť na zlato. Diaľkarka z Gery Heike Drechslerová by dokonca prípadným ziskom štvrtého titulu vyrovnala rekord legendárneho lotyšského oštepára Janisa Lusisa. Veľmi vysoko budú mieriť britskí muži, víťazi superligy Európskeho pohára so svetovými rekordérmi C. Jacksonom (110 m prek.),
Edwardsom (trojskok), plejádou skvelých bežcov na všetkých vzdialenostiach. Diváci sa budú môcť tešiť na dánskeho svetového rekordéra Wilsona Kipketera, ktorý sa vystrábil zo zákernej malárie. V štartovej listine však nie sú najlepšia európska atlétka vlaňajška, nemecká guliarka Kumbernussová (materské povinnosti), pre zranenia francúzska štvrtkárka Pérecová, švédska prekážkarka Enquistová, nórsky osemstovkár Rodal i britská trojskokanka Hansenová. Organizátorom sa odporúčal, s apelom na svoj vek (34 rokov), aj 35-násobný žrdkársky svetový rekordér Ukrajinec Sergej Bubka. Chce sa vraj sústrediť na mítingy Zlatej ligy. Predovšetkým v tejto súvislosti možno pripomenúť, že EAA sa na rozdiel od svetovej atletickej federácie (IAAF) úporne bráni vyplácaniu finančných prémií.
