ktorú zdedil, pracuje spolu so svojimi priateľmi už sedem rokov, viac než práca samotná ich zamestnáva zháňanie peňazí. "Sponzori sa nehrnú a ja so svojím mesačným príjmom údržbára v materskej škole toho sám veľa nenarobím," dodáva. Práve v týchto dňoch stojí "v záhrade" pri mlyne niekoľko stanov a na stožiari vo dvore povieva holandská vlajka. Táboria tu štyria Holanďania, ktorí chodia majiteľovi s rekonštrukciou kamenného mlyna pomáhať už tretí rok. Najmä 56-ročný Franz, bývalý sústružník, ktorý je dnes čoby invalidný dôchodca tiež jedným zo "sponzorov". Vlani daroval svojmu priateľovi Jánovi 10 000 korún, a aj tento rok priviezol niekoľko sto guldenov. "Neviem, koľko to hodí," hovorí Ján, "ešte som nemal čas zájsť do banky." Podľa jeho ďalších slov to na nejaký ten cement či drevo bude stačiť. Materiálu na opravu mlyna je však treba stále veľa, a kým vlani tvrdil, že už tento rok sa bude v mlyne mlieť, dnes si ani zďaleka nie je taký istý, či to nebude až o rok, alebo dokonca neskôr. Optimizmus však budúcemu mlynárovi nechýba. Získal si už mnoho priateľov z celého Slovenska, ale najmä zo zahraničia. Do Krivian každoročne prichádzajú nielen mladí ľudia z Českej republiky, ale taktiež "páni v rokoch", ako práve tento rok. Ako kuriozitu potom Ján Sabolík uvádza, že práve Holanďan Franz v mlyne už tretíkrát za sebou oslavuje svoje narodeniny a tento rok tu oslávili i narodenie prvého vnúčaťa jedného z Franzových priateľov. Ján Sabolík doposiaľ na obnovu mlyna vynaložil viac ako 250 000 korún.