Súčasná politická situácia na Slovensku je mimoriadne zložitá a vážna. Vznik samostatnej republiky, ktorým sa krajina vymanila z nastúpeného demokratizačného procesu a začleňovania sa medzi kultúrne a prosperujúce krajiny Európy, nepriniesol sľubované Švajčiarsko. Pribúdajú ďalšie komplikácie a nové problémy. Naozaj sa potvrdzujú slová niektorých, že Slováci si nedokážu sami vládnuť? Za vrchol doterajších protidemokratických opatrení je možné pokladať minuloročné zmarenie referenda, napriek jeho nespochybniteľnej legitimite. Ak sa vtedy nedokázali jeho vyhlasovatelia a zástancovia zjednotiť a dotiahnuť ho k úspešnej realizácii, bol to nebezpečný precedens, ktorého dôsledky je ťažko predvídať. Súčasná vládnuca garnitúra si už dávno preverila, čo všetko si môže dovoliť, aby sa nemusela vzdať svojich pozícií. Zistila, že verných stačí učičíkať pravidelným cukríkom v podobe nepravdivých a opozíciu škandalizujúcich príhovorov, lacnej primitívnej šou a niekoľkých kohosi urážajúcich vtipov. Ľahostajným stačí povraz prázdnych sľubov. Vládna garnitúra okrem získania ekonomickej moci, ktorú zakrýva falošnou aktivitou za referendum proti privatizácii energetických podnikov, vie o biednej inteligenčnej a morálnej úrovni Slovenska, o takmer nulovej úrovni politickej kultúry a má zmapovanú skutočnú silu opozície na jednotlivých stupňoch a dostatočne to pre seba využíva. Ak si predstavitelia vládnucej koalície dovolia presadiť niekoľko týždňov pred voľbami účelový volebný zákon, aby ním vyradili súčasné v parlamente zastúpené strany opozície a obmedzia spravodlivú volebnú súťaž, je to prejav ich nedemokratickosti. Žiaľ, vedia, že si to môžu dovoliť. Ak HZDS podá na Najvyšší súd protest proti účasti vo voľbách SDK, ktorú vytvorili viaceré štandardné politické strany, aby sa bránili diskriminačným opatreniam volebného zákona, bez ohľadu na rozsudok súdu a oslabenie momentálnej sily opozície je to prejav barbarstva. Barbarstva, za ktoré nesú zodpovednosť všetci tí, ktorí svojou verejnou alebo skrytou podporou či mlčaním podporujú túto garnitúru, ktorá má na svedomí klamstvo, demagógiu, podvody, krádeže, ožobračovanie a biedu. Keď sa občania Slovenska dokážu rozísť s biedou a so všetkým, čo škodí, dokážu odlíšiť falošných a dravých vlkov oháňajúcich sa valaškami, folklórom a kresťanskou rétorikou v koalícii i opozícii, to bude skutočná revolúcia. Revolúcia v ľudských srdciach za pravdu, spravodlivosť, pokoj a prosperitu. Možno to bude revolúcia aj bez Čarnogurského, Dzurindu, Pittnera, Palka, Schustera a ďalších. Určite bude bez Mečiara, Ľuptáka, Slotu a tých, ktorým nie je nič sväté, okrem vlastného profitovania. Prestaňme si nahovárať, že máme zdravý zrak, ak nič nevidíme. Prestaňme si myslieť, že z krádeže je možné zbohatnúť. Ak chceme mať Slovensko kresťanské, demokratické a prosperujúce, veďme v prvom rade dôsledný, víťazný zápas o seba. Aby sme žili zodpovedne, tvorivo, múdro, čestne, aby sme boli vždy prínosom pre iných. Tento zápas prenesme do vlastnej rodiny, do verejného a spoločenského života. Formujme ho podľa správnych zásad. Potom budeme skutočnou silou, ktorá prinesie dobro celej spoločnosti a budeme prínosom pre svet. Takúto silu nedokáže nikto strhnúť demokratickým spôsobom. Ak slobodní občania tejto krajiny vrátane zamestnancov štátnych, gigantických podnikov a inštitúcií v rukách vládnucej garnitúry nebudú prinútení ísť k voľbám manifestačne, pred prísnym zrakom fotoaparátov a kamier, s mávajúcou kandidátkou číslo 1, ako to bolo obyčajom v nedávnej minulosti, môžu ísť najbližšie voľby správnym smerom. To závisí od každého z nás.
Autor: ĽUDOVÍT KOŠÍK, Skalica
