m Ešte stále sa u nás nájdu ľudia, ktorí veria v správnosť cesty smerom na Východ. Netvrdím, že je všetko zlato, čo sa blyští, ani že Západ je nejaký ideálny. Roky si však píšem s neneckým básnikom, dramaturgom a grafikom z Neneckého autonómneho okruhu za polárnym kruhom v Ruskej federácii Prokopijom Javtysyim. Píše mi o svojich dielach, plánoch, o oživení tradícií svojho sotva tridsaťtisícového národa. Jeho posledný list však vôbec nevyznel tak optimisticky ako predošlé. Bol to veľmi smutný list. Opísal situáciu v Ruskej federácii a ich krajine na ďalekom severe pri rieke Pečora čiernymi farbami. Platy tam pravidelne meškajú, z dôchodkov možno vyžiť tak desať - dvanásť dní, zvyšný čas musia prežiť u svojich majetnejších príbuzných a známych, ak vôbec takých majú, alebo prehladovať. Vraj si veľa ľudí v temnom zúfalstve siaha na život. A čo my? Nuž, ak nás nebude chcieť Západ, pôjdeme na Východ...
PhDr. TOMÁŠ GUGENBERGER, Kotešová
m Chcela by som sa s čitateľmi denníka SME podeliť o dobré dojmy z tohtoročného rehabilitačného pobytu ľudí s epilepsiou na Slovensku, ktoré usporiadalo naše združenie Czech Epilepsy Association. V tomto roku sme na odporúčanie našej partnerskej slovenskej organizácie Aura navštívili Banskú Štiavnicu, odkiaľ sme si priniesli prekrásne spomienky. Videli sme veľa skvelých pamiatok a zaujímavostí, ale najmä sme sa stretli s veľkou ochotou a srdečnosťou. Pobyt na Slovensku prispel k zlepšeniu života touto chorobou postihnutých ľudí, budeme z neho dlho čerpať a sme vďační tým, ktorí nám to umožnili.
PETRA KOLÁŘOVÁ, Praha
