postarala o zrod netradičného privatizovania štátneho majetku - odškodnenia občanov, tzv. dlhopisovou metódou. Úspešne sa jej podarilo popretŕhať všetky predošlé zmluvné vzťahy uzatvorené medzi jednotlivými fondami a občanmi, realizujúcimi tieto zmluvy na základe platnej legislatívy. Vládni činitelia presviedčali občanov, že týmto porušením zmluvných vzťahov zabránili okrádaniu občanov zo strany privatizačných fondov a zabezpečili im istú výplatu dlhopisu po piatich rokoch vo výške 10 000 korún a úrokov za päť rokov, vo výške diskontnej sadzby NBS. V roku 1996 vošiel do platnosti zákon, umožňujúci občanom, ktorí nadobudli k 19. novembru 1996 70 rokov, navrátenie dlhopisu vo výške 11 496 - Sk. Zodpovední činitelia však akosi zabudli, že títo občania v snahe zbaviť sa dlhopisu a premeniť ho, na pre nich použiteľné peniaze, podpisovali zmluvy s obchodníkmi najrôznejšieho rangu. Tieto zmluvy väčšinou majú dobu trvania do splatnosti dlhopisu a sú koncipované tak, že sa dajú použiť aj na navrátenie dlhopisu. V tomto prípade sa ministerstvo financií už nenamáhalo zrušiť právny vzťah, ktorý vznikol pred nadobudnutím právoplatnosti zákona a tak zabrániť špekulantom, aby povyberali prostriedky za dlhopisy od občanov nad 70 rokov. Nemalý podiel na tomto zderstve má aj štát. Zlikvidovaním kupónovej privatizácie porušil zmluvy uzatvorené medzi občanmi a privatizačnými fondami, kde takmer vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, predmetom zmluvy bola pôžička fondu na kúpu kupónovej knižky a známky. Fondy si začali nárokovať vrátenie pôžičky a dôchodcovia boli doslova pritlačení k múru, pretože jednorazovo vrátiť určenú čiastku bolo pre nich finančne náročné. Nuž, čo vy nato, páni vládni činitelia, ktorí sa nás teraz pred voľbami snažíte všemožne presvedčiť, ako veľmi vás zaujíma osud občana?

Autor: OSKAR CVENGROSCH, Prešov