Argumenty - počul ten, kto ich chcel počuť, a tých bola väčšinou väčšina. Málokoho mohlo nechať ľahostajným porovnanie vytunelovanej sumy z Investičnej a rozvojovej banky s možnosťami výstavby bytov. Dzurinda jednoduchým výpočtom 13 miliárd (suma, ktorú musela vložiť Národná banka Slovenska do IRB, aby ju zachránila) = 13 tisíc miliónov = 13 tisíc bytov alebo domov za milión poukazoval, koľko stratil štát na jednej jedinej kauze, kde sa dostali k financiám predstavitelia VSŽ. Je zjavné, že Rezeš svojimi aktivitami na finančnom poli možno získal pre Hnutie prostriedky na volebnú kampaň, súčasne však dal svojim názorovým protivníkom veľkú argumentačnú zbraň, ktorej sa nedá veľmi presvedčivo protirečiť. Kauza Slovenskej poisťovne sa takisto stala silným bodom Dzurindovej agitácie, a prišla navyše vo veľmi nevýhodnom čase pre koalíciu. Dzurinda tiež vedel, kde obyvateľov najbližšej dediny tlačí topánka. Nielenže mu to napísali na pripravenú tabuľu, ale cykloturisti sa to mohli dozvedieť aj pred každou obcou od sympatickej slečny s ampliónom, ktorá viedla pelotón.
---
Bicykel - bol dobrý nápad, navyše neiritoval. Je veľmi pravdepodobné, že inak reagujú ľudia na politika, vychádzajúceho z klimatizovaného BMW, a inak na politika, na ktorom vidieť, že sa na bicykli neulieva. Navyše, v sobotu mnohí pracovali v záhradkách, na záhumienkoch či pri stavbe rodinných domov, a hoci sa všade našli jednotlivci či rodinné "klaníky", ktoré mali primálo pochopenia pre tento spôsob oslovovania voličov, väčšina prejavovala sympatie. Sobotňajšie predpoludnie bolo dramatické - najťažšiu trasu absolvoval Dzurinda spolu s akýmisi "profíkmi" z Lučenca - nimi nasadené tempo bolo vražedné a pre povesť autora je veľmi výhodné, že jeho analýzu tejto formy volebnej kampane pred Haličou nemohol nikto počuť.
---
Čakajovce - boli zastávkou s najagresívnejšími občanmi. Kvôli stíhačke s Margaret (pozri heslo gymnazistka) sme prišli do obce trochu neskôr, nie však neskoro. Konfrontácia tých, čo chceli niečo povedať, s tými, ktorí sa museli vykričať, bola ustavične na hrane a bolo len otázkou času, kedy začnú padať údery. Ochrankári síce Dzurindu ubránili pred priamym fyzickým útokom, nevôľu domácich si však odniesol jeden mladík z Novej generácie. Dušanova (aspoň domáci ho oslovovali Dušan a snažili sa ho odtrhnúť od Dzurindových sprievodcov) rana nebola silná, bola to však "sila" - holubičí národ má ešte stále dosť výnimiek.
---
Deti boli pestrým osviežením pelotónu (najmä tie dve dvanástky, ktoré dávali "fóra" v kopcoch aj nastávajúcim štyridsiatnikom), hoci sa občas priveľmi ctižiadostivo motali pod kolesami serióznejších cyklistov. Najviac ich bolo na trase pred Nitrou, kde v skupine čakajúcich cyklistov bolo aj niekoľko chalanov na kolieskových korčuliach, a pred Detvou - to sa do pelotónu zapojili aj hviezdne mená ako Ronaldo, Raí, Carlos či Möller z Borussie Dortmund.
---
Energie mal v sebe Dzurinda dosť - v čase, keď novinárske a sprievodcovské duše hľadali tieň a čo najväčšiu kofolu, vystupoval pred zhromaždených a presviedčal ich o tom, že SDK je najlepšou alternatívou. Energiu získavali a vydávali aj jeho poslucháči - prinajmenej bolo veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa sami púšťali do diskusií a sporov s Dzurindovými odporcami. Rómsky valibuk v tričku HZDS len ťažko zabudne, ako sa do neho v Detve obul chlapík o dve hlavy menší; odvahu stáť za svojím názorom prejavovali aj staršie dámy či dospievajúce dievčiny. Ženy a mladí ľudia prevažovali v Dzurindových radoch, Mečiarove skupiny obsadzovali prevažne starší chlapi s vycibreným slovníkom.
---
Gymnazistka Margaret poctivo šliapala z Topoľčian až do Nitry, a hoci v Jelšovciach mala nepríjemný pád, čo si odniesla odreninami na kolene a ľavom pleci, po ošetrení a krátkom odvezení v sprievodnom vozidle už pokračovala z Čakajoviec po svojich. (Svojich mala takisto v pelotóne - okrem otca ešte niekoľko príbuzných, bicyklovala zrejme celá rodina.) Napokon, z tejto dedinky sme celkom radi odchádzali, hoci medzi poslednými, čo sme si odniesli niekoľkými nepríjemnými poznámkami, avšak naša stíhačka pelotónu do Zbehov sa takmer dala prirovnať k najlepším rokom Milana Jurča alebo Bernarda Hinaulta.
---
Halič bola "zlomovou" dedinou - na kopci pred obcou sa lámali nielen charaktery, ale ani niektoré bicykle nezvládli preraďovanie prevodov. Prehadzovanie sa stalo mániou a zúfalým východiskom - vždy však len vyvolali niekoľkosekundový pocit ľahšieho šliapania, a po pár metroch bolo zasa všetko po starom. Števo v miestnom bistre mal čo robiť, aby do záverečnej (okolo obeda) stihol svojich osem borovičiek, názor na HZDS však ani napriek investovaniu autora nezmenil.
---
Jelšovce - 53-ročný vodič v súkromnej firme to nemá ľahké, roboty nie je veľa, všade chcú mladších, ak by veľmi protestoval proti nízkej mzde, môže prísť o zamestnanie. "Za komunistov som bol mimo, ani teraz nič nemám," trpko hovoril a postával na rozhraní medzi priaznivcami a oponentmi. Oponenti boli väčšinou podobní - zhlukovali sa na okrajoch zhromaždení a odtiaľ viac alebo menej nahlas dávali najavo, čo si myslia o Dzurindových slovách a výzvach.
---
Kopce - po víkendovom putovaní sa mi nechce veriť, že Gerlach má iba 2655 metrov. Prinajmenej toľko mali niektoré kopce v sobotu predpoludním na trase Tomášovce - Halič, už ani nehovoriac o poslednom tiahlom stúpaní pred Ružinou (hoci neďaleko je vodná nádrž a na mapke je táto krajina vyznačená ako vcelku zelená). Miestami (najmä vtedy, keď mi pelotón v kopcoch unikal a ten frustrujúci pocit "sú stále na dosah, a predsa nie sú") som sa cítil ako SDK, tvrdošijne naháňajúca preferencie HZDS.
---
Ľahostajnosť nie je typická pre účastníkov mítingov či pozorovateľov Dzurindovej trasy. To, ako sa podarilo rozdeliť slovenskú spoločnosť na mečiarovskú a nemečiarovskú časť, bolo viditeľné na každom kroku. Nielen na samotných stretnutiach s občanmi a voličmi, ale aj popri ceste, kde ľudia dávali najavo svoj postoj - ľahostajnosť sa vytratila. Množstvo priaznivcov či aspoň sympatizantov bolo medzi automobilistami, ktorí po signále policajného vozidla zastavili na okraji cesty a väčšinou kladne prijímali Dzurindov variant oslovovania občanov.
---
Mladí tvorili väčšinu pelotónu a na stretnutiach prevažovali medzi nimi Dzurindovi priaznivci. V Detve som dvom dievčatám nechtiac polichotil, keď som vyslovil obavy, či už môžu voliť (pritom jedna z nich bola vlani dokonca v referendovej komisii). Boli pobúrené správaním viacerých Detvanov - dá sa však povedať, že nerozhodnutých občanov či objektívnych pozorovateľov zrejme agresivita Mečiarových stúpencov prikláňala na Dzurindovu stranu. Mladí boli aj dvaja hlavní sprievodcovia predsedu SDK - Braňo Orava a Martin Urmanič. A hoci by sa perfekcionista mohol pozastavovať nad občasným opakovaním vystúpení oboch mladých rečníkov, kde sa možno pričasto opakovala možnosť mladých odísť z tejto krajiny, ak vo voľbách nenastane pozitívna zmena, bolo nutné toto východisko mladých brať vážne.
---
Nadávky - nové som nepočul, miestami boli symptomatické, miestami paradoxné. Napríklad chlapík pred Nitrou na adresu pelotónu vykrikoval "svine komunistické", čo bolo mimoriadne zábavné. Ktovie, ako bude reagovať, keď okolo pôjde kolóna áut s posádkou stopercentne bývalokomunistickou. Nedali sa však zahanbiť ani Stredoslováci a označenie "hajzľi špinavie" ma navrátilo do mladosti a na futbalové trávniky liptovských dediniek.
---
Ochranka - niekoľko dobre stavaných mladíkov si užilo svoje najmä v piatok, keď ešte nebolo súčasťou Dzurindovho pelotónu policajné auto. Postupom času bolo viditeľné, že svoj džob ovládajú. V sprievodnom vozidle sledovali pelotón, avšak vždy, keď bola popri ceste väčšia skupina ľudí, auto vyštartovalo dopredu a pohybovalo sa v tesnej blízkosti lídra SDK. Takisto na mítingoch, keď Dzurinda išiel medzi ľudí, stáli pri ňom a boli pripravení zasiahnuť - našťastie to väčšinou nebolo treba. V Lužiankach to bolo zrejme aj na nich priveľa - podľa organizátorov prvýkrát zasahovali priamo medzi ľuďmi.
---
Policajný sprievod bol dobrou myšlienkou - prinajmenej sa oveľa ťažšie hádžu pripináčky na cestu, ak pred pelotónom ide auto s majákom. Zrejme aj skutočnosť, že na miesta stretnutí Dzurindu s občanmi prichádzalo policajné auto ako prvé, pôsobila na radikálov ako sedatívum. Z tohto hľadiska bola sobota pokojnejšia ako piatok, keď služby policajného sprievodu Dzurindov tím nevyužíval.
---
Ružiná prišla v sobotu v poslednej chvíli - len málokto odolal zaradiť sa medzi kúpajúcich, samozrejme, až po mítingu. Výnimkou spomedzi plavcov bola len jedna novinárka, ktorá sa dostala do vody nedobrovoľne - v časovej tiesni však nesplnila sľub, že sa prezlečie do trička SME a po kúpaní spolu s ostatnými sa nechá vyfotografovať.
---
Stratená generácia - starší muž v Zbehoch dlho nadával na Dzurindu, že veľa tára, ale nič proti tomu, čo sa deje, neurobí. Aj mne ako novinárovi vyčítal, že v tej televízii ani v parlamente politikom nič nepovieme a neurobíme nič proti tomu, keď klamú. Vysvetlenie, že po tom, ako sme niektorých poslancov odfotili, keď počas rokovania spali, majú novinári zakázané fotografovať v rokovacej sieni, ho navidomoči zaskočilo. Spolu sme si ešte zanadávali na to, aké zoznamy školských potrieb nás čakajú v septembri, môj názor na Rezeša mu však nekonvenoval...
---
Vajcia patrili k výbave účastníkov Dzurindovej trasy, presný zásah však nebol práve typický. V Lužiankach odpálili vajcia trestnú výpravu ochrankárov proti niektorým domácim, konflikt sa však skončil vzájomným sácaním (ťažko odhadnúť, čo by nasledovalo, ak by si vaječné protesty osvojili návštevníci niektorého z mítingov vládneho hnutia). Zdá sa, že dať najavo hnev voči "malému Mečiarovi" nie je ničím náročným na intelekt ani na odvahu.
---
Zbehy - vajcia lietali aj v Zbehoch, teda jedno. Vyletelo z tesnej blízkosti Volkswagenu s nitrianskou poznávacou značkou, takže vzbudilo pozornosť jedného z ochrankárov. Ako sa však približoval k autu, jeho tvár napodobňujúca sústredenosť Kevina Costnera z Bodyguarda získala oveľa ľudskejší rozmer a s mladíkom v oranžovom tričku na sedadle spolujazdca sa dokonca srdečne zvítal. Večer som sa dozvedel, že to boli jeho známi z Nitry, kde robili vyhadzovačov a všeličo podobné, ktorých požiadal, že je to jeho akcia, aby mu nerobili problémy. Nerobili a Zbehy sa stali pokojnou zastávkou.
---
Žiaľ, v nedeľu som už v ceste nepokračoval, pracovné povinnosti nepovolili. Z auta je však na Slovensko oveľa príjemnejší pohľad.
