Nemecký jazdec, 23-ročný Christian Ahlmann, vyhral bratislavskú Grand Prix na štrnásťročnom valachovi SATANOVI DU TREMBLAY. Cenu koňa odhadol približne na 300 000 mariek, za prvenstvo na našom jazdeckom sviatku dostal 3000 mariek. "Aj to sú peniaze, do pfennigu ich dám otcovi. On bol mojím prvým trénerom, on ma ako dvanásťročného prvý raz vysadil na koňa so zámerom, že zo mňa urobí dobrého jazdca," hovoril pretekár z krajiny, ktorá je v jazdectve superveľmocou (v Atlante vyhral skok jednotlivcov Nemec Ulrich Kirchhoff a Pohár národov SRN). Ahlmanovo ekonomické rozmýšľanie, jednoznačne nad naše pomery, nepôsobilo ako neskromnosť "synáčika bohatých rodičov", pramení z reality tohto sveta. Dobrí jazdci pochádzajú z prosperujúcich krajín. Hoci naše podujatie patrí do najvyššej svetovej kategórie CSIO - W, prirovnajúc ho trebárs k tenisu, nie je grandslamovým turnajom, ba ani vychyteným a bohato dotovaným podujatím ATP Tour. Chvalabohu však, že ho máme. Navyše tak dobre organizované, že nemecký víťaz zdôraznil: "Pointa bohatého zastúpenia krajín u vás nie je len vo výhodnej geografickej polohe, ale predovšetkým v milej atmosfére."
Súťaže CSIO - W možno skutočne prirovnať k tenisovému ATP Tour. Súčasne s naším podujatím boli preteky rovnakého rangu v írskom Dubline. Jazdectvo i tenis sú "panské" i nákladné športy. Jazdecký kôň je však, ak zjednodušíme, podstatne drahší ako tenisová raketa. "Dobré kone u nás môžeme s prižmúrením oboch očí zrátať na prstoch oboch rúk. Dnes sú majetkom jazdca, klubové peniaze nepoznáme. V jazdectve sa viac ako v iných športoch všetko odvíja od ekonomiky. Parkúrovým koňom sa môžu venovať iba ľudia bez finančných starostí a je len na nich, aby dobrovoľne vychovávali mladých jazdcov," povedal predseda Slovenskej jazdeckej federácie, predseda organizačného výboru a riaditeľ pretekov (stále i aktívny jazdec) Andrej Glatz aj ako odpoveď na otázku - Či je zdravé, aby náš najlepší jazdec Juraj Hanulay bol súčasne aj reprezentačným trénerom, ktorý má podstatné slovo napríklad pri nominácii tímu do Pohára národov? Naša zostava sa rodila totiž ťažko. Na štyri miesta bolo päť adeptov, v hre stotisíc Sk pre družstvo. Napokon štartovali skúsení jazdci i tréneri Juraj Hanulay, Marián Štangel a mladí pretekári Juraj Poláš a Juraj Krivjanský. Šance mal aj Ivan Podolský, ktorý potom výborne zajazdil v Grand Prix s jedinou "neviditeľnou" chybičkou. "Ťažšie i bolestnejšie sa vyberajú štyria z pätorky než kvarteto z desiatky," podotkol M. Štangel. "Rozhodne však chceme už na budúci týždeň určiť človeka výlučne zodpovedného za zostavenie reprezentačného tímu. Zrejme bude pôsobiť vo funkcii manažéra federácie," potvrdil prinajmenšom spornosť súčasného stavu A. Glatz.
