Jeffrey Trimble je jedným z najznámejších amerických novinárov zaoberajúcich sa zahraničnou politikou. V súčasnosti pôsobí v Rádiu Slobodná Európa ako riaditeľ vysielania. V rokoch 1986 až 1991 pracoval ako korešpondent amerického týždenníka U.S. News World Report v bývalom Sovietskom zväze. Za svoju prácu v tomto období získal dve prestížne novinárske ocenenia. Do Rádia Slobodná Európa vysielajúceho z Prahy prišiel v roku 1997.

m V prestížnom časopise U. S. News World Report ste mali veľmi dobrú pozíciu, prečo ste sa pred pár rokmi rozhodli pracovať v Rádiu Slobodná Európa (RFE)?

"Bol som sklamaný z toho, že Američania strácajú záujem o zahraničné správy. Po skončení studenej vojny záujem Američanov o túto oblasť ochladol a pre mňa ako novinára a vydavateľa to znamenalo menej možností umiestňovať tieto správy v časopise. Ďalší dôvod súvisel s mojím pôsobením v Sovietskom zväze, kde som sa zaoberal procesom demokratizácie a transformácie na trhovú ekonomiku. Zdalo sa mi, že západ mnohé veci podceňoval. Koniec studenej vojny akoby vyriešil všetky problémy a ostatné by bolo iba maličkosťou. Myslím, že prácou pre RFE môžem tieto procesy stále podporovať, pretože zďaleka nie sú ukončené."

m Strávili ste päť rokov v Moskve v čase najväčších zmien. Pre amerického novinára to musela byť skutočne zaujímavá skúsenosť.

"Myslím si, že najväčším profesionálnym darom, aký mohol kedy americký novinár dostať, bola možnosť pracovať v Moskve v desaťročí Michaila Gorbačova. Ja som tam začal pôsobiť hneď po černobyľskom nešťastí v roku 1986 a bol som tam do augustového prevratu v roku 1991. Udalosti týchto rokov mali veľký historický význam a pre amerického čitateľa boli neuveriteľne zaujímavé, takže som mal možnosť veľa písať. Jeden z mojich kolegov z tohoto obdobia, Bill Keller z New York Times, ktorý získal za reportáže z Moskvy Pulitzerovu cenu, prirovnal situáciu v Moskve v čase Gorbačova k horiacemu domu, keď sa novinár len s problémami pokúša opísať, čo sa v ňom deje. Bolo pre nás ťažké vytvoriť rovnováhu medzi týmto typom žurnalistiky, ktorá opisuje len jednotlivé udalosti, a analytickým žurnalizmom, ktorý sa snažil zistiť, kam smerujú a čo znamenajú."

m Ktorá oblasť je momentálne pre amerického novinára zo zahraničia najpríťažlivejšia? Prečo Američania stratili záujem o dianie v zahraničí?

"Najprv odpoviem na druhú otázku. Snaha USA oddeliť sa od ostatného sveta nielen oceánom je historicky opodstatnená. Väčšina imigrantov prišla do Spojených štátov zo starého sveta, aby sa od neho oslobodili. Majú takmer historický záujem o to, aby sa od neho držali bokom. Napriek tomu sa tento prístup môže stať teraz pre Američanov veľmi nebezpečný vzhľadom na to, že americký biznis a ekonomika sú dnes viac ako kedykoľvek predtým závislé od ostatného sveta. Takže ak aj Američanov nezaujímajú politické otázky, ekonomické problémy majú pre nich veľký význam. Ďalším problémom, ktorý súvisí so stratou záujmu o zahraničie, je fakt, že keď existovala skutočná hrozba vojenského konfliktu s bývalým ZSSR, Američania vedeli, že Sovietsky zväz nás mohol v priebehu hodiny alebo polhodiny zničiť. Dnes má Rusko stále tento potenciál, avšak podstata politických vzťahov je úplne iná. A pokiaľ ide o najsledovanejšiu zahraničnú udalosť, zdá sa mi, že pozornosť sa presúva z jednej správy na druhú podľa toho, ktorá sa Američanov momentálne najviac dotýka hlavne vojensky. Napríklad v čase konfliktu s Irakom to bol Perzský záliv, keď boli americké vojská v Somálsku, bola najsledovanejšou táto oblasť, pretožo išlo o životy amerických vojakov. Dnes už neexistuje jediná zahraničná udalosť, ktorá by bola dlhodobo sledovaná americkou tlačou. Samozrejme, že senzácie ako smrť princeznej Diany, ktorá je skutočne veľkým príbehom, majú veľký význam aj pre amerického čitateľa."

m Čo ste vedeli o ostatných postkomunistických krajinách a najmä RFE pred tým, ako ste prišli do Prahy?

"Znalosti o východnej Európe som nadobudol počas môjho pôsobenia v Sovietskom zväze. Vtedy sa diali veľké zmeny aj v tomto regióne a práca v Moskve mi pomáhala rozumieť im. Bol som napríklad s Gorbačovom vo východnom Nemecku na návšteve u Honeckera tesne pred pádom železnej opony. Už vtedy bolo jasné, že v blízkej budúcnosti sa udejú veľké zmeny. Bol som v prvom rade poslucháčom vynikajúcich analýz, ktoré vznikali na oddelení analýz a výskumu RFE v anglickom jazyku. Pre svoju hĺbku, presnosť a analytický detail dodnes pomáhajú novinárom, ktorí na hlbšie úvahy nemajú čas."

m Mohli by ste definovať základné rozdiely medzi európskymi a americkými médiami?

"Americké médiá dnes nie sú spojené s politickými stranami alebo politickými ideológiami. To bolo pravdou asi pred sto rokmi najmä u denníkov. Naopak v Európe tento trend stále prevažuje. Správy niektorých denníkov sú zámerne politicky orientované. Je zrejmé, že osoba, ktorá číta Times, je pravdepodobne konzervatívneho zmýšľania a čitateľ Manchester Guardian je asi liberál. Prieskumy ukazujú, že väčšina amerických novinárov je liberálneho zmýšľania a vydavatelia sú naopak veľmi konzervatívni, takže medzi nimi existuje isté napätie."

m Zvláštnou kapitolou americkej žurnalistiky sú vzťahy medzi vydavateľmi a zadávateľmi reklamy. Ako funguje tento mechanizmus?

"V poslednom čase existujú veľké obavy z vplyvu reklamy na žurnalistiku. Mediálne prostredie v USA je veľmi konkurenčné. Napríklad v roku 1997 vzniklo okolo 900 nových časopisov. Samozrejme, že ak chcú v takomto prostredí prežiť, tak im musí ísť o obrat z reklamy. Na strane vydavateľov a majiteľov je preto zreteľná tendencia vyhovieť záujmom inzerentov. Mám na mysli rastúci tlak inzerentov na obsah publikovaných materiálov, aby nepoškodzoval ich záujmy. Jasné je, že časopisy, ktoré reklamujú tabakové výrobky, pravdepodobne nebudú publikovať články kritizujúce tabakový priemysel alebo riziká fajčenia. To je jednoduchý fakt. Ja však verím, že bariéry, ktoré existujú medzi záujmami reklamy a žurnalistickými imperatívami, zostanú neporušené. Zárukou toho je dnes v americkej tlači vzájomná kontrola jednotlivých médií. Ak niektoré z nich uverejní niečo, čo evidentne nahráva inzerentovi, konkurenčné médium si to všimne a bude to kritizovať."

m Dnes sa veľmi často hovorí o zodpovednosti novinárov najmä v súvislosti s takými udalosťami, akou je vojna v bývalej Juhoslávii. Myslíte si, že zodpovednosť novinára je dnes väčšia ako, povedzme, pred päťdesiatimi rokmi?

"Pred päťdesiatimi rokmi novinári silne zastávali svoje názory a verili, že môžu odlíšiť dobré od zlého, a tak vyzerali aj ich správy. Podľa amerických novinárov bola napríklad pravda vždy na strane USA. Myslím, že dnes nie je také dôležité v žurnalistike robiť závery, ale skôr poskytovať čo najobjektívnejšie informácie o tom, čo sa naozaj deje. Informovaný čitateľ si tak môže utvoriť svoj vlastný názor. Dnes si uvedomujeme, že iba pár situácií v živote možno vidieť čierno-bielo, že nie len jeden pohľad môže byť pravdivý. Napriek tomu má komentovaná publicistika v žurnalistike stále svoje miesto a cením si ľudí, ktorí píšu knihy a články, v ktorých vyjadrujú svoje názory, najmä ak tým

bojujú proti totalitnej alebo hegemonistickej vláde, aká je napríklad v Srbsku. Tento trend by však nemal prevažovať."

m Aký je vplyv globalizácie na médiá? Zdá sa vám, že globalizácia ich robí silnejšími?

"Robí ich silnejšími a slabšími zároveň. Silnejšími preto, že im umožňuje väčší účinok. Ľudia kdekoľvek na svete môžu sledovať CNN. Nie je vo všetkých domácnostiach, ale ľudia často cestujúci alebo vládni činitelia ju môžu sledovať takmer všade. Avšak globalizácia takisto znamená zvýšenú konkurenciu, nie je len niekoľko novín a televízií, existujú mnohé satelitné vysielania, Internet. Každý jeden výstup z týchto médií musí čeliť enormnej konkurencii."