Vyjadrili ste svoju podporu SDK. Ako ďaleko ste pripravený podporovať SDK, alebo inak, aká by podľa vás mala byť táto podpora, aby bola účinná?

„Aby som pravdu povedal, ja neviem. Avšak už doteraz som urobil viac, ako som si myslel, že urobím. Každý môže dať niečo. Viem, že niektorí ľudia budú hovoriť, že to alebo ono som mohol ešte urobiť. Rád by som videl tých, čo mi to vyčítajú, čo oni urobili. Každý máme na niečo talent a predpoklady. Ja spravím toľko, koľko sa bude dať, aj keď veľa riskujem. Riskoval som po celý život, ale vždy som veril, že to, za čo som sa postavil, je principiálne. Teraz som sa rozhodol vysloviť podporu skupine ľudí, ktorým dôverujem, že budú schopní pomôcť Slovensku. Záleží mi na Slovensku a viem, aký má potenciál.“

Počítate s tým, že časť spoločnosti na vás zanevrie práve pre vašu podporu Slovenskej demokratickej koalícii? Ste pripravený na to, že sa proti vám môžu začať fabrikovať isté fámy?

„Tie sa už fabrikovali, počul som už všeličo. Odkedy som prišiel na Slovensko a hral som za jeho hokejovú reprezentáciu, bol som tŕňom v oku mnohým ľuďom, lebo som nesúhlasil s ich metódami. Videl som, že sa uprednostňujú záujmy jednotlivcov a istých skupín a že celkovo sa zanedbáva hokej a jeho budúcnosť. A to isté platí v celej spoločnosti. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí závidia a nedoprajú iným, usilujú sa veci neutralizovať alebo postaviť do iného svetla a obyčajne sú anonymní. Nekandidujem za SDK a ani za podporu SDK nič neberiem. Prišiel som, aby som vyslovil svoj názor a presvedčenie, a na to má právo každý človek. V normálnej spoločnosti a medzi primerane vzdelanými ľuďmi to každý rešpektuje. Tí, ktorí to nerešpektujú, aspoň sa ukážu, akí sú. Treba sa pozerať na to, z akých zdrojov takéto fámy vychádzajú.“

Pred niekoľkými mesiacmi ste prišli na Slovensko prezentovať svoju novú knihu. V relácii Záložňa Rádia Twist ste položili poslucháčom otázku, čo by mohli urobiť pre to, aby na Slovensku mohla nastať zmena k lepšiemu. Vtedy som sa vás opýtal, či by ste nechceli byť prezidentom - mohli by ste tým totiž pre túto vec urobiť dosť. Nemohli by ste byť dobrým prezidentom? Ako vnímate skutočnosť, že Slovensko nemá už skoro pol roka hlavu štátu?

„Narábanie s prezidentom na Slovensku bolo jedným z impulzov, ktorý mi pomohol k rozhodnutiu angažovať sa. Všelijaké diskreditácie hlavy štátu, jeho ponižovanie a tým aj znedôstojnenie Slovenska v očiach celého sveta svedčia o kultúre a vyspelosti niektorých jednotlivcov, ktorí sa dostali do vyšších pozícií. To by ľudia tiež mali vidieť. Keď to uvidia a porozumejú tomu, tak pochopia, že by to nemali pripustiť. Myslím si, že sme na takom rázcestí, keď sa sami rozhodujeme, kam sa chceme zaradiť.“

Keď ste komentovali majstrovstvá sveta v hokeji, kládli ste dôraz na osobnú iniciatívu hokejistov a hovorili ste, že takáto angažovanosť sa vyplatí. Na Slovensku sa však osobná iniciatíva ešte príliš často spája s nekalými činnosťami, väčšina ľudí je apatická a necháva za seba o sebe rozhodovať iných. Vnímate osobnú iniciatívu aj v inom ako hokejovom rozmere?

„V každom prípade. Niekoľkokrát som vyslovil myšlienku, že bežný človek sa často nemá na koho obrátiť. Nemá sa kde posťažovať, a mnohokrát takáto iniciatíva vyjde nazmar, pretože nie je o ňu záujem. Pravidlá hry sú také, že spoločnosť a jej vedenie nie sú priehľadné, čo je úmyselné. V demokracii je všetko priehľadné a všetko je vidieť. Do dôležitých postov a funkcií sa dostávajú kompetentní ľudia a tí si potom musia obhajovať svoje pozície a zodpovednosť v nich. A ak to nedokážu, tak tie pozície stratia. Potom je spoločnosť čistejšia. K náprave môže dôjsť iba vtedy, keď hore budú čestní a charakterní ľudia. Potom sa prostý občan môže na nich obrátiť a ľudia s nekalými úmyslami si začnú dávať veľký pozor, alebo budú riskovať, že dostanú zaslúžený trest. Mojou ďalšou pripomienkou je, že tu na Slovensku nie sú zákony pre každého rovnaké. To nie je v poriadku.“

SDK je z pohľadu vládnej propagandy skupinou ľudí, ktorí sú považovaní za takzvaných zlých Slovákov. Vy ste sa k nim svojou podporou prihlásili. Považujete ich za dobrých alebo zlých Slovákov? Vy ste dobrým alebo zlým Slovákom? To je otázka, ktorá znie možno hlúpo, ale na Slovensku je frekventovaná…

„Poznám to, počul som to a nie je to pre mňa nič nové. Často som sa nad tým zamýšľal. Je až neuveriteľné, ako niekto môže vyplodiť niečo také, ako je rozdeľovanie Slovákov na zahraničných, domácich, dobrých či zlých, alebo neutrálnych. Každý je takým Slovákom, akým sa cíti a každý by mal svojou prácou, iniciatívou a výsledkami dokázať, aké meno robí Slovensku. A to bez ohľadu na to, či sa hlási k tomu, že je dobrý Slovák. Takéto delenie ma vždy mrzelo, nikdy som s niečím takým nesúhlasil. Pre mňa je veľmi dôležité, aby Slovensko bolo suverénnym nezávislým štátom. Bol to Boží dar, na ktorý sme čakali tisíc rokov, je to fakt, ktorý už nikto nikdy nezmení. Teraz potrebujeme ľudí, ktorí budú na tomto poli stavať a budú sa starať o to, aby bol na Slovensku vyšší blahobyt, aby sa jeho občania cítili bezpečnejšie, aby mali mladí ľudia možnosť ísť do sveta študovať a po návrate domov budovať Slovensko podľa vlastných predstáv. Tieto možnosti sú v každom prípade pribrzdené politikou určitej izolácie. Mrzí ma to, pretože to je to, čo brzdí rozvoj a pokrok tejto spoločnosti.“

Podľa toho, ako poznáte politickú a ekonomickú situáciu na Slovensku, odporúčali by ste svojim americkým priateľom-podnikateľom, aby sem prišli robiť obchody?

„Keby som im to odporučil, o chvíľu by sa vrátili a opýtali by sa ma, kam som ich to poslal… Povedali by mi, že všade, kam prišli, od nich chceli, aby zaplatili a nič za to nedostali. Ide o to, že tu je minimum investícií. To je výsledok izolovanosti a politickej nestability. Tam, kde je nestabilita, tam nepríde kapitál.“

Vláda obviňuje kritikov pomerov, na ktoré ste poukázali, že sú zodpovední za zlý obraz Slovenska v zahraničí. Čo si myslíte o obraze Slovenska vo svete?

„Viem jedno: V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú dôležité právomoci rozhodovania a nesú za to zodpovednosť. A keď sa niečo nevydarí a nie sú očakávané výsledky, tak za to nie je zodpovedný niekto z opozície alebo niekto z podriadených, ale sú to tí hore, ktorí buď stratia zamestnanie, alebo sa svojej pozície vzdajú. Je smutné, že na Slovensku niekto zodpovedný z najvyšších pozícií, keď mu niečo nevyjde, obviňuje z toho opozíciu alebo niekoho iného. Kto má právomoci rozhodovať? Kto robí politiku? Do politiky by mali ísť ľudia, ktorí vedia zobrať zodpovednosť aj za to dobré a aj za to zlé, aby sa vedeli pozrieť pravde do očí. Žiaľ, máme dosť ľudí, ktorí pravdu ani nechcú počuť.“

Hovorili ste o istej izolovanosti Slovenska. Často sa tu prezentuje obava o rozpredaní majetku do zahraničia. Poznáte Slovensko a poznáte aj západný svet. Ako by ste reagovali na tieto často až xenofóbne obavy zo zahraničného kapitálu a zahraničných záujmov?

„Samozrejme by sa malo určiť, čo je kľúčové a čo je strategické pre prospech a budúcnosť Slovenska. Drvivú väčšinu majetku treba privatizovať, a to v prospech toho, kto ponúkne najlepšie podmienky. Treba nechať trh, aby rozhodol. A keď je z cudziny, tak nech je z cudziny, pretože my nie sme krajinou, ktorá je na špičke svetového pokroku. Nehrozí, že by nám niekto rozobral fabriky a ukradol nám nejaké štátne, ekonomické a hospodárske tajomstvá. My môžeme iba privítať, ak niekto niečo sprivatizuje a prinesie sem kapitál a bude chcieť využiť náš vzdelaný pracovný potenciál. Ľudia a celá spoločnosť z toho môžu mať prospech. Tie obavy a xenofóbia, ktoré ste spomínali, spôsobujú pravý opak. Majetky sa rozdávajú niekedy načierno, doslova za facku, dostávajú ich ľudia nekompetentní a potom tie podniky stagnujú a ľudia strácajú zamestnanie. Je to pravý opak toho, keby podniky dostali do rúk kompetentní ľudia, aj keď sú zo zahraničia. Príkladom môžu byť Volkswagen a Whirlpool. Tu sú ideálne podmienky na príchod zahraničného kapitálu, pretože Slovensko má dobrú polohu. Ale nám naša vlastná politika zatiaľ bráni, aby tu bolo viac takýchto investícií. Dopláca na to celá spoločnosť, a preto máme stále 13-percentnú nezamestnanosť - a to je zúfalé.“

Možno, že to je profánna otázka, avšak predsa sa vás opýtam. Neuvažujete niekedy v budúcnosti o vstupe do slovenskej politiky v mene tých hodnôt, o ktorých hovoríte?

„Nikdy som nič nevylučoval. Najmä teraz, keď som skončil s hokejom. Politikom môže byť ten, kto chce. Ľudia by sa mali zainteresovať na veciach, ktoré sa okolo nich dejú, a keď niekoho veci trápia, alebo vidí možnosť ich zlepšenia a má nápady a myšlienky, treba ich pred ľuďmi prezentovať. Verím, že takýchto ľudí potrebujeme. Keď budem v budúcnosti cítiť, že mám nejakú platformu, ktorá by mohla pomôcť Slovensku, budem sa angažovať tak, ako som sa angažoval doteraz. Cítim aj teraz povinnosť, že je potrebné robiť niečo pre to, aby na Slovensku došlo k zmene.“

Hovorili ste, že ste v predchádzajúcom volebnom období dostali mnoho ponúk. Čo sa stalo ze tieto štyri roky, že ste sa rozhodli takýmto spôsobom vstúpiť do vysokej politiky?

„Cítim povinnosť vyjadriť sa, pretože mám obavy z budúcnosti. Záleží mi na Slovensku, poznám jeho potenciál a vidím, že nie je využitý. Stali sa tu rôzne veci, či už s prezidentom, alebo iné, ktoré sme naznačili. Slovensko sa dostáva do izolácie, začína stagnovať, a tu sa začínajú strácať možnosti pre mladých ľudí. Dnes sme také piate kolo na voze a ja si myslím, že máme na to, aby sme boli v lepšej pozícii, než v akej momentálne sme.“

RÓBERT KOTIAN

PETER TÓTH