Politika je komplexná ľudská činnosť s veľkým, niekedy katastrofálnym dosahom na občana, preto je nebezpečné predstavovať ju v neúplnej, polovičatej podobe, ako tomu bolo prednedávnom v Rádiu TWIST. Bola to zaujímavá predvolebná beseda. Pán Chelemendík kriticky analyzoval súčasnú slovenskú scénu a jej aktérov. Z analýzy vyplynulo, že najschopnejším politikom na Slovensku je premiér Mečiar. Všetky kroky na politickej šachovnici mu vychádzajú a slovenskí politici, vrátane opozičných, tancujú, ako on píska, i keď pán premiér už nie je to, čo býval. Jeho iskra pohasla. Analýza pána Chelemendíka však nebola ani zďaleka vyčerpávajúca. Akoby diskutoval v krúžku politológov na úzko vymedzenú tému: schopnosť slovenských politikov viesť politický boj. Druhá rovina politiky, podstatne dôležitejšia ako diskutovaná, etická rovina: čo politik svojimi metódami politického boja sleduje, kam jeho politické snaženie smeruje a komu či čomu slúži, to v analýze pána Chelemendíka chýbalo. Pán Chelemendík je známy publicista a chcem veriť, že k absencii etického hodnotenia politiky došlo nedopatrením, alebo zlým vyvážením textu. Alebo neverí, že politika môže byť etická a morálna? Ostatne, nebol by sám. Už aj v minulosti zdatnému politikovi „bez hanby a bázne“ menej zdatní politici, publicisti, ba i myslitelia vedome vytvorili priestor, uvoľnili kolbište. Tak to bolo, keď sa dral k moci Hitler. Jeho politické schopnosti obdivoval kdekto a nielen v Nemecku. Stalinovu cestu k moci v nemom úžase sledovali jeho boľševickí spolupútnici. Uverili, že Stalin, obludný intrigán, vybavený nevídanými schopnosťami konšpirácie, bezohľadnosťou a bezcitnosťou bude v danej chvíli najvhodnejším politickým vodcom. Táto viera ich čoskoro priviedla na popravisko a vydláždila miliónom ich spoluobčanov cestu do gulagov. Najschopnejší slovenský politik majstrovsky využíva medzery a trhliny v ústave a zákonoch. Napríklad v súčasnosti podpis zákona o prechode časti prezidentských kompetencií na predsedu parlamentu odsúva, lebo v zákonnej norme chýba časový limit, čím irituje, vydiera a zamestnáva opozíciu. Inokedy, keď v ústave a zákonoch dieru nenašiel, použil na realizáciu politického zámeru parlamentnú väčšinu (napríklad pri protiústavnom presunutí privatizačných kompetencií z vlády na FNM), alebo ju prinútil, aby poslanci porušili poslanecký sľub a odmietli vziať na vedomie rozhodnutie Ústavného súdu (kauza Gaulieder, zmarené referendum). I pri všetkej opatrnosti mazaného politika a schopnosti nasadiť opozícii baraniu hlavu, alebo zviesť zodpovednosť na kohosi iného (na prezidenta, ale i na poslancov vlastného hnutia), v niektorých kauzách nedokázal v sebe udržať, čo nebolo určené pre verejnosť a v porušovaní zákona sa sám usvedčil. Takéto politické praktiky a metódy s etikou a morálkou nemajú nič spoločné. Úspešného politika prezentujú aj výsledky jeho politiky. Mečiar, vďaka populizmu a dravej túžbe po moci, čo podľa pána Chelemendíka sú nutné atribúty úspešného politika, dvakrát uspel v domácej politike. Avšak v zahraničnej politike bodoval negatívne. Slovensko je izolované, vyradené z kandidátky na vstup do EÚ a NATO (dvere sa mu otvoria iba po Mečiarovi). A toto všetko má negatívny dosah na jeho prosperitu, životnú úroveň, bezpečnosť. V besede o slovenskej politike zdôrazňovanie schopností politika zatienilo jeho etickú a morálnu zodpovednosť. Niektorí rozkolísaní a pochybujúci fanúšikovia V. M. v nej našli nové istoty („Lepšieho politika na Slovensku nemáme!“). Naopak, do hláv potenciálnym voličom opozície beseda vlúdila červa pochybností. Iba jedna telefonicky reagujúca poslucháčka jasne deklarovala, že po tom, čo všetko negatívne premiér pre Slovensko urobil, ho triezvo zmýšľajúci občan nemôže voliť.
Doc. Dr. DIONÝZ VASS,
Bratislava
