24. júla 1998 na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov Slovenskej poisťovne zástupkyňa Fondu národného majetku Marta Bernáthová hlasovala za návrh, aby sa základné imanie poisťovne navýšilo o 375 miliónov korún. Keby FNM navyšovať nechcel, mohol tomu zabrániť - s 50,55 percentami akcií bol majoritným vlastníkom a všetkých ostatných by pokojne prehlasoval. Keďže fond navýšenie podporil, 4. a 5. augusta sa v prvom kole upisovali nové akcie poisťovne. No tam sa ukázalo, že FNM v skutočnosti nové akcie vôbec nechce - na rozdiel od VSŽ Holding, spoločnosti Vinlan a Telemar, ktoré kúpili toľko, koľko mohli. Keby FNM poslal na účet poisťovne asi tak 57 miliónov korún, mohol si udržať majoritu v inštitúcii, ktorá disponuje majetkom za 100 miliárd Sk. Fondu to však nestálo za to. Viac mu totiž záležalo na tom, aby najbohatšia slovenská poisťovňa prešla do súkromných rúk. Do rúk špeciálne určených.Počas dlhej parlamentnej noci v novembri 1994 si nastupujúca moc rozdelila posty na štátnej úrovni. Potom zriadila akčné päťky, aby doviedli volebné víťazstvo HZDS, ZRS a SNS až do posledného úradného miesta v okresoch. Vládna koalícia sa správala ako na dobytom území - to, čo mala spravovať, považovala za korisť. Prejavovalo sa to všade a vo všetkom - i v Slovenskej poisťovni (SP) a personálnom obsadení jej riadiacich orgánov.
HZDS DALO, HZDS VZALO
Predseda HZDS v rozhovore pre denník Slovenská republika bez zábran priznal, že si vládna koalícia rozdelila sféry vplyvu - poisťovňa vraj pripadla Slotovi a Ľuptákovi. „Po koaličných rokovaniach došlo k dohode, že záruky za personálne obsadenie Slovenskej poisťovne berie SNS a ZRS,“ povedal Vladimír Mečiar. HZDS síce umožnilo svojim vládnym spoločníkom, aby prevzali kontrolu nad SP, ale nie nad jej dozornou radou… Keď premiér tvrdil, že „HZDS delegovalo len dvoch ľudí do dozornej rady“, nehovoril pravdu. V apríli a máji 1996 sa jasne ukázalo, že jeho hnutie tam má väčšinu.
Dozorná rada totiž z predstavenstva SP odvolala jeho predsedu Mikuláša Trstenského. Štefan Gavorník, podpredseda ZRS a prezident FNM, síce ihneď protestoval, že sa tak stalo bez súhlasu prezídia, čím bol porušený kompetenčný poriadok FNM, lenže jeho protesty boli márne. Keďže HZDS chcelo v odvolávaní pokračovať, šéf dozornej rady Peter Polónyi odmietol zvolávať jej zasadnutia. Dozorná rada sa však zvolala sama - odvolala svojho odbojného predsedu a na jeho miesto dosadila Karola Melocíka. Z predstavenstva odvolala Štefana Jašku a Petra Sokola, bývalého i súčasného vysokého funkcionára SNS, a dosadila ľudí HZDS. Z najvyššieho výkonného postu zhodila Trstenského a nahradila ho Editou Bukovskou. Stalo sa to v posledný májový deň roku 1996. HZDS, ktoré poisťovňu dalo, si ju opäť vzalo. V júni preto vypukla koaličná kríza.
Páni Slota a Ľupták sa s „podrazom“ predsedu HZDS nemienili zmieriť. Vyhlasovali, že personálne zmeny v poisťovni nie sú legitímne, lebo bol porušený zákon. Odvolaného šéfa SP povzbudzovali, aby si svoju funkciu vzal späť. Pán Trstenský potom naozaj s pomocou polície vytlačil z budovy SP strážnu službu IBEa-3, vernú prezidentke Bukovskej, a nahradil ju službou OK-5, ktorá poslúchala iba jeho. Sergej Kozlík, ktorý v tom čase hnutiu velil, lebo jeho predseda bol chorý, vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi Dobríkovi telefonicky vysvetľoval, ako sa to mohlo stať: „Asi tí policajti boli dosť ostrí podľa všetkého, no. Vieš, asi to išlo cez Holdoša. Vieš, SNS…“ Konflikt sa potom „riešil“ na najvyššej politickej úrovni. Vladimír Mečiar v polovici júna 1996 vyhlásil: „Ja som povedal našim koaličným partnerom bývalým na poslednom rozhovore: Vaša národná hrdosť a robotnícka česť sa končia v Slovenskej poisťovni…“ Šéf hnutia obvinil SNS a ZRS, že sú chamtivé, lebo chceli ovládať jednu zo štyroch najsilnejších finančných inštitúcií - pritom HZDS ovládalo všetky štyri! Nahnevaný Ľupták vykrikoval, že sa robí poplach na politickej scéne, lebo „niekomu redne mastný hrniec“ a Slota ho doplnil, že všetky problémy v koalícii by vyriešila zmena na poste predsedu vlády… Lenže Ľuptákova a Slotova vzbura bola vzburou na kolenách. Keď zistili, že im Mečiar poisťovňu nevráti, a že môžu prísť aj o zvyšok toho, čo dostali, rýchlo kapitulovali. Poisťovňa zostala HZDS.
Vladimír Mečiar na konci júna 1996 spokojne konštatoval, že „Slovenská poisťovňa nie je hráškom, na ktorom by sa mala koalícia pokĺznuť.“ A dodal, že posiela do SP kontrolu, lebo je tam podozrivý pohyb na kapitálových účtoch - vraj „za niekoľko sto miliónov“. Premiér verejnosti prisľúbil, že už v septembri budú výsledky kontroly nielen známe, ale aj publikované. Odvtedy uplynuli takmer dva roky, ale o tom, čo kontrola zistila, nepadlo ani slovo. Čo je možno aj škoda, lebo odvolaný pán Sokol si pred Vianocami zašiel do Viedne na nákupy a vďaka okolnosti, že „zabudol“ na hraniciach zaplatiť príslušné poplatky, sa verejnosť dozvedela, že niekomu kúpil pod stromček hodinky za milión dvestotisíc korún…
MAJETOK VON, MAJETOK DNU
Zaujímavé veci sa v poisťovni diali aj po nástupe nového vedenia. Keď sa Dušan Hudec, podpredseda predstavenstva SP, stal podpredsedom bývalým, upozornil novinárov na zvláštne transakcie. Napríklad na to, že akcie štyroch investičných fondov, ktoré poisťovňa kúpila takmer za 169 miliónov, Bukovskej vedenie predalo za 79,5 milióna. Tým sa vraj operácia neskončila. Alica Ďurianová v Slovenskom Profite napísala, že „noví majitelia tieto akcie obratom predali za 320 miliónov korún“. Dušan Hudec, ktorý opísal aj ďalšie majetkové prevody z portfólia SP, krátko po svojom odvolaní povedal: „Stačilo mi držať hubu a krok a bol by som taký bohatý, že by som si mohol kúpiť hodinky za 1,2 milióna korún vo Viedni a ani by som ich nepašoval, lebo nie som podvodník…“
Ak na začiatku pôsobenia pani Bukovskej v SP sa majetkové podiely z portfólia poisťovne predávali, na jeho konci nastal pravý opak. Poisťovňa začala majetkové podiely - dobrovoľne - nasilu - kupovať..
Keď manažment, ktorý dosadili v IRB košické VSŽ, priviedol túto banku do nútenej správy, FNM ako majoritný vlastník akcií poisťovne rozhodol, že SP poskytne dve miliardy korún na navýšenie základného imania banky. Poisťovňa tým získala v IRB majoritu… Keď sa FNM, ktorý za štyri roky „rozpredal“ majetok štátu v účtovnej hodnote za vyše 110 miliárd korún, dostal do finančných ťažkostí, na splatenie svojej pôžičky si požičal od SP. V poisťovni založil akcie VÚB, Reštitučného a investičného fondu, akcie spoločnosti Interhotel Tatry i Slovenskej plavby a prístavov. Pretože by sa stal zázrak, keby fond odniekiaľ získal miliardu na ich vyplatenie, tieto podiely už zostanú SP, čím ešte viac rozšíria jej 100-miliardový majetok. Táto poisťovňa má totiž vyše 60-percentný podiel na slovenskom poistnom trhu, spravuje približne 25 miliárd korún rezerv, je prakticky majiteľom IRB a Istrobanky, významné podiely má aj v šiestich ďalších finančných inštitúciách. Majetkovú účasť má tiež v piatich hoteloch, tlačových médiách, rozhlase a káblovej televízii. Má svoju vlastnú lízingovú spoločnosť a ovláda i veľkú zdravotnú poisťovňu. Poisťovňa je také lákavé sústo, že naň dostali chuť najmä tí, ktorí zrejme nikdy nebudú mať dosť.
FOND PREVEDIE, FOND NEPREVIEDOL
V lete roku 1995 Národná rada SR schválila zákon o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností. Aj hlasmi vládnej väčšiny zákon zakazoval privatizáciu plynárenských a energetických podnikov - ale aj privatizáciu Nafty Gbely, košických VSŽ či žiarskej hlinikárne. Ako vieme, HZDS teraz kvôli neprivatizácii energetiky a plynu rozpútalo petičnú akciu - ich posúkromnenie chce zakázať nie obyčajným zákonom, ale až zákonom ústavným. Faktom však je, že mnohé z toho, čo vládna koalícia v lete 1995 zákonom zakázala sprivatizovať, ona sama vlastnoručne sprivatizovala. Posledný majetkový diel VSŽ Košice stihla dopriať pánu Rezešovi v čase, keď už bol zákon platný, ale ešte nie účinný. Na pripomienku, načo teda schvaľuje zákony, ak ich nemieni rešpektovať, pán Provazník z FNM riekol, že netreba fetišizovať nejaký zákon len preto, že sa v ňom skloňuje pojem strategické podniky… Toto pohŕdanie vôľou koaličného zákonodarcu ponechala koalícia bez trestu, ale nie bez odmeny. O rok neskôr, v auguste 1996, FNM škandálnym spôsobom podaroval Naftu Gbely neznámej Druhej obchodnej, za ktorú teraz hovorí šéf krajskej organizácie HZDS Vladimír Poór… Pred niekoľkými týždňami „padli“ do súkromných rúk aj Závody SNP, a.s. Žiar nad Hronom. Hnutie, ktoré bez váhania sprivatizovalo, čo sprivatizovať zakázalo, pričom porušilo zákony, ktoré ono samo prijalo, teraz zbiera podpisy, aby vraj pre národ uchránilo „rodinné striebro“ - pritom nedokázalo uchrániť strategické podniky predovšetkým samo pred sebou. Po posledných štyroch rokoch praxe je zrejmé, že niet na svete zákona, ktorý by HZDS zabránil privatizovať. Slovenská poisťovňa je toho žiarivým príkladom.
V marci 1997 bol do zákona zaradený odsek, ktorý stanovil, že aj Slovenská poisťovňa je zo strategických dôvodov do konca roku 2003 neprivatizovateľná. Norma tiež prikazovala, že do 30 dní odo dňa jej účinnosti, teda do 1. apríla 1997, „fond na základe zmluvy… prevedie výkon práv a povinností akcionára na ústredný orgán“. Inými slovami, FNM mal zákonnú povinnosť odovzdať práva akcionára Slovenskej poisťovne, teda práva jej majoritného vlastníka, Ministerstvu financií SR. Lenže FNM nikomu nič nepreviedol a rozhodoval sám - v poslednom čase prostredníctvom pani Marty Bernáthovej, ktorá sa stala šéfkou Dozornej rady SP, keď pán Melocík nahradil v najvyššej výkonnej funkcii prezidentku Bukovskú. Fond, reprezentovaný hovorcom Baloghom, pred niekoľkými dňami našiel v sebe toľko nehanebnosti, že vydal vyhlásenie, podľa ktorého vraj „FNM uzatvoril s Ministerstvom financií SR príkaznú zmluvu, ktorou na ministerstvo previedol výkon svojich práv a povinností akcionára v poisťovni“. A nehanbil sa tvrdiť, že „príkazná zmluva umožňuje, aby sa valného zhromaždenia poisťovne mohol zúčastniť aj zamestnanec fondu“. To, že ide o účelovú lož, nepriamo potvrdil nielen terajší, ale aj bývalý minister financií. Sergej Kozlík totiž pár minút predtým, než hovorca Balogh vydal lživé vyhlásenie, novinárom na otázku, prečo fond nepreviedol práva akcionára SP na ministerstvo financií, povedal: „Ak fond nepreviedol - na to sú povinní dvaja. To znamená, fond by musel previesť a je tu dohliadacia funkcia parlamentu, ktorý by mal teda definovať, prečo nenaplnil svoju dohliadaciu funkciu, ak fond tieto akcie mal previesť. Ministerstvo financií nemalo príkaznú funkciu, ani nemá voči FNM, takže je to skôr otázka na FNM, prečo tieto akcie nepreviedol.“
VEĽKÁ OBAVA, VÄČŠÍ STRACH
Mečiarovo hnutie na billboardoch vyzýva občanov, aby sa nebáli výšok a dostali sa s HZDS na „svoj vlastný Mount Everest“. Vládne hnutie sa na vrchol už dostalo - na vrchol vlastnej drzosti. Päťdesiat dní pred voľbami ľudia hnutia za smiešny peniaz odovzdali stomiliardovú Slovenskú poisťovňu zoskupeniu okolo šéfa volebnej kampane HZDS! Alexander Rezeš, ktorý pred mesiacom oslávil svoju päťdesiatku, tým dodatočne dostal najdrahší darček k narodeninám. Keďže sa pri jeho „odovzdávaní“ niekoľkonásobne porušil zákon, definitívne bude poisťovňa jeho len v prípade, ak HZDS zostane pri moci. Pre náčelníka centrálneho volebného štábu je to zaiste dodatočná motivácia, aby sa v kampani naozaj snažil. Či to bude dodatočná motivácia aj pre voličov, aby dali hlas hnutiu, zatiaľ nie je známe.
Už teraz je však zrejmé, že HZDS je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ján Kovalčík, redaktor týždenníka Trend, pred mesiacom napísal, že ak niečo zabráni privatizácii Slovenskej poisťovne, tak „len obava z úbytku volebných preferencií“. Táto obava v hnutí určite je, lenže je v ňom zrejme ešte jeden, oveľa väčší strach - že HZDS nevyhrá voľby. Protizákonný pokus sprivatizovať poisťovňu je príznakom snahy využiť poslednú šancu. A to aj za cenu, že sa tým ešte viac zníži šanca hnutia na víťazstvo vo voľbách. Keď si šéf kampane HZDS vyberal, čo chce viac, či víťazstvo hnutia v septembri alebo poisťovňu, vybral si majetok. Do predvolebnej debaty dostal tému, ktorou jeho predseda sotva môže byť nadšený. Ak by mu však neprekážala, bol by to príznak, že už aj pre Mečiara je dôležitejší ďalší prídel miliárd pre Rezeša ako to, či HZDS vyhrá voľby…
Nech už je tak alebo onak, predseda HZDS pracuje pre majiteľa VSŽ a majiteľ železiarní zasa pracuje pre šéfa hnutia. V poslednom čase je evidentné, že predseda vlády predsa len pracuje viac pre Rezeša, ako Rezeš pre Mečiara.
MARIÁN LEŠKO
