Česká soda * ČR 1998 * 91 minút * Scenár: Petr Čtvrtníček, Milan Šteindler, David Vávra, kolektív časopisu Sorry * Réžia: Fero Fenič, Petr Čtvrtníček, Jan Hřebejk, Igor Chaun, Václav Křístek, Ján Sebechlebský, Milan Šteindler * Kamera: Jiří Lebeda Hrajú: Petr Čtvrtníček, Milan Šteindler, David Vávra, Václav Havel, Václav Klaus, Miloš Zeman a ďalší * Kinopremiéra v SR: dnes * Distribuuje: Continental Film
Podtitul celonárodná skúška z demokracie si vyslúžil zostrih „best of“ satirického programu Česká soda, ktorý sa v podobe regulárneho „celovečeráku“ dostáva oddnes - ktovieakou šťastnou zhodou okolností - aj do slovenských kín. Silné slová „celonárodná“ a „demokracia“ si soda nevybojovala len tak. Ak demokracia, tak v tom zmysle, že sa tu naozaj chce testovať, kde má sloboda v demokratickom priestore hranice, resp. chce dokázať, že žiadne hranice nemá. Celonárodná preto, že za hodinu a pol sledovania filmu sa pri „dobrej vôli“ môže na niektorom z gagov uraziť a pobúriť skutočne každý. A tvorcovia boli takí veľkorysí, že nezostali len v českom priestore. Hlava-nehlava sa tu púšťajú aj do ďalších okolitých národov, s ktorými majú Česi najvášnivejšie vzťahy - Slovákov a Nemcov. („Tímto pořadem se pravděpodobně povede přerušit diplomatické styky se Slovenskem,“ napísali o Českej sode v Blesku).
Českú sodu ťažko „upratať“ do nejakej žánrovej škatuľky. To, čo si divák predstavuje pod „krutým“ čiernym, škodoradostným humorom, je len slabý odvar silnej, často dokrvava sfarbenej sódy, ktorá sa prelieva na filmovom plátne. A označenie politická satira na spôsob „gumákov“ je tiež v porovnaní s neúprosne namiereným šľahom tvorcov Českej sody akosi nepatričné. Tento film je voči divákovi naozaj neľútostný, „zlý“, nekompromisný. Smiať sa tu máme na odrezaných prstoch, náhodne zastrelených policajtoch, najlepšími práškami vybielených rómskych deťoch… Iste, v konečnom dôsledku ide vždy o ľudskú hlúposť, navyše takú, ktorú pod velením mocnej logiky médií a politikov každodenne akceptujeme. Preto Česká soda tak štve. Štve aj preto, že podtitul „skúška z demokracie“ sa k filmu nepriplietol náhodne a dodatočne. Naopak, z toľkej trúfalosti a neohrabanosti, mnohonásobného prekračovania tabu a hraníc vkusu, je evidentné, že vyskúšať, „čo to urobí“, bolo jednou z najväčších túžob tvorcov. Komu niečo hovoria mená ako Šteindler, Chaun, Hřebejk, alebo napokon i samotný Fenič - autor šialeného nápadu označkovaného ako Česká soda, vie, že títo filmári majú aj na oveľa „duchovnejší“, aj keď vždy dosť drzý humor. Mnohé útlocitné duše usadené v redakciách viacerých renomovaných titulov to asi pomenovali najpresnejšie, keď nekompromisne, dotknuto Českú sodu označili za nič iné ako ťaženie niekoľkých satirikov proti konformným meštiakom a pochybovačným intelektuálom.
Nech už bude Česká soda neprijateľná pre akékoľvek dôvody (a také sa určite nájdu aj na Slovensku), jednu čiarku si tvorcovia filmu spokojne môžu urobiť. Ak bolo ich dielo naozaj testom demokracie, česká spoločnosť ho - i keď s odretými ušami - urobila. Po pár prvých dieloch odvysielaných v roku 1993 na ČT nebolo síce šumenie sódy na istý čas počuť, no čoskoro sa vrátila a výsledok v podobe celovečerného filmu je akýmsi triumfom i zadosťučinením Feniča a spol. Oproti pobúreným kritikom zasa stojí nadšená časť predovšetkým mladého publika, ktorá mala po podobnom programe očividne obrovský hlad. A spomínané prerušenie diplomatických stykov Čechov so Slovákmi? Ak sa tak aj niekedy stane, bolo by nespravodlivé hádzať to na Českú sodu.
ALEXANDRA TINKOVÁ
