BRATISLAVA (SME - sp) - Na kandidačnej listine ZRS nefiguruje bývalý predseda poslaneckého klubu ZRS v NR SR J. Borovský, ani podpredseda strany a prezident Prezídia FNM Š. Gavorník. Na kandidátke sa však ušlo miesto svokre J. Ľuptáka E. Plankovej. Z ministrov, ktorých do tretej Mečiarovej vlády delegovalo ZRS, sa na kandidátke nenachádzajú minister pre správu a privatizáciu národného majetku P. Bisák a vicepremiér J. Kalman, ktorý kandiduje za HZDS. Minister spravodlivosti J. Liščák figuruje v prvej desiatke a minister výstavby J. Mráz je na 15. mieste. Nepochybne zaujímavým faktom je tiež utajovanie robotníckej kandidátky, ktorú ZRS na rozdiel od ostatných parlamentných subjektov stále nezverejnilo. O podobe kandidátky sa nedozvedeli ani delegáti posledného snemu ZRS. „To už hovorí samo za seba, že ZRS robí netransparentnú politiku. Neviem, z akého dôvodu. Tam predsa nie je čo tajiť, veď sa to ľudia tak či tak dozvedia,“ povedal SME bývalý poslanec parlamentu za ZRS A. Poliak. O absencii J. Borovského na kandidátke ZRS A. Poliak poznamenal, že sa tomu nečuduje. „Je to principiálny a zásadový typ človeka. Zrejme odmietol kandidovať v budúcich voľbách za ZRS. Podľa mňa a možno aj podľa neho to jednoducho nemá zmysel,“ podotkol A. Poliak. Volebné preferencie v posledných mesiacoch nezaručujú vstup ZRS do parlamentu. Počas poslednej schôdze parlamentu v júli tohto roku sa úplne rozpadol klub ZRS, ktorý pôvodne tvorilo 13 poslancov. Ako prvý ho opustil M. Kočnár, nasledoval ho A. Poliak a v júli to boli J. Garai, T. Chlebová, K. Kolník a M. Polák. Zo súčasných poslancov ZRS podľa Pravdy sú v prvej desiatke na kandidátke ZRS uvedení okrem lídra J. Ľuptáka A. Národa, M. Barna a M. Pacola. Na 31. mieste je poslanec H. Kraus a na 50. mieste figuruje poslanec J. Glinský. Š. Gavorník, ktorý tiež nie je na kandidátke, krátko po odchode poslancov z klubu ZRS pre denník SME povedal, že „to, čo sa deje v ZRS, je búrka v pohári vody. Dnes odchádzajú poslanci, lebo je predvolebný boj. Tu sú prestupy, ako keď sa skončí futbalová liga“. Koncom júla už vyhlásil, že sa vlastne stal „obetným baránkom“ slovenskej cesty privatizácie.