Hneď po skončení uplynulého ročníka futbalovej Superligy, keď sa objavila správa, že novým kormidelníkom prešovského Tatrana sa stane Jozef Adamec, začali medzi fanúšikmi kolovať rôzne chýry a názory. Ale aj otázky, či klub má dosť šiltoviek, aby mal čím tento búrlivák slovenských futbalových lavičiek hádzať o zem. Takýmito reakciami na dianie na trávniku totiž vstúpil J. Adamec do povedomia ľudí rovnako, ako kedysi svojou chýrnou koncovkou v časoch aktívnej činnosti.
Čosi iné pre zmenu trápilo prešovských novinárov. Tí mu dlhší čas nevedeli odpustiť situáciu spred štyroch rokov, keď si hneď na úvod tlačovej konferencie po jednom z majstrovských stretnutí vyžiadal od zástupcov médií predložiť novinárske preukazy.
Keďže jeden z nich potrebný doklad nemal pri sebe, tlačovka sa skončila ešte skôr, ako by sa začala. Prešli dni, mesiace a v prvú augustovú sobotu sa naskytla možnosť vrátiť požičané. Niekoľko minút po stretnutí Prešova s B. Bystricou čakali v novučkej tlačovej miestnosti na oboch kormidelníkov zástupcovia siedmej veľmoci. Či mal, alebo nemal J. Adamec v onej chvíli pri sebe trénerskú licenciu, možno očakávajúc reakciu mužov od pera, to sme sa nakoniec nedozvedeli.
Do miestnosti však vstúpil, klopajúc na dvere, so širokým úsmevom na tvári, ako posol, prinášajúci dobré správy. Najdôležitejšou boli tri body. Obsluhujúce dievčatá ihneď požiadal o dva litre bieleho vína, samozrejme, na jeho účet. A tak podobne ako tlačovka pred štyrmi rokmi, aj prípadná odveta sa skončila ešte skôr, ako sa mohla začať. Adamcov najnovší počin bol rovnako nečakaný, ako ten spred nedávnych dôb, sobotňajší rozhodne prekvapil oveľa príjemnejšie. A pôsobil priateľskejšie.
JÁN MIROĽA
