a ružomberský Vyskoč splnili moje očakávanie, novici Hodúr a Dirnbach ma dokonca príjemne prekvapili. V stretnutí bolo dostatočné nasadenie. Bol to dobrý zápas, príjemné pohladenie pred dušu fanúšika i mňa ako trénera. Ružomberok si vytvoril aj šance, nedal a potom sa logicky chytila ctižiadostivá Nitra. Jej víťazstvo sa môže zdať vysoké, ale vo futbale platí nedáš - dostaneš odjakživa. A Ružomberok sa o tom rukolapne presvedčil. V Petržalke medzi Artmediou a Interom to bolo o inom. Bol to taktický súboj v úmornej horúčave, v ktorom sa Inter snažil nedostať gól, súc poučený posledným stretnutím, keď otvoril hru a inkasoval. Podľa mňa to bol priemerný zápas. Inter bol v poli lepší, dobre držal loptu, kontroloval hru, ale ak by bol Tomáš z Petržalky premenil pokutový kop, mohlo sa mu to vypomstiť. Pravda, vo futbale tiež zase neplatí ak by, ale iba fakt. Gól nepadol, a preto sa to skončilo bezgólovou deľbou bodov. V televízii som sledoval súboj mužstiev, ktoré som svojho času trénoval. Videl som zhodou okolností naživo dva predchádzajúce zápasy v pohároch, keď Trnava zdolala majstra z Košíc. Úspech aj do tretice slávila rovnakou taktikou, bola to akoby hra cez kopirák, ešte dôslednejšie prepracovaná. Trnavčania si do tretice dokonale prečítali Košičanov a z toho ťažili. Isté je, že Košice vystrelili iba dva razy nebezpečne na bránu, ale na druhej strane na ich ospravedlnenie treba pridať, že proti obrane, v ktorej hrá Tittel, Karhan, Hrabal, sa presadiť nie je žiadna prechádzka. Svoje hral aj terén, na ktorom padol gól, ktorý presne zodpovedá tomuto povrchu. Na mokrom trávniku sa treba neustále pokúšať o streľbu z každej vzdialenosti. Navyše Trnave vyšlo perfektné vypojenie z hry režiséra Zvaru prostredníctvom dôrazného a dôsledného výkonu Horkého. Víťazstvo Trnavy bolo predovšetkým dielom výbornej taktiky a bolo úplne zaslúžené. DUŠAN RADOLSKÝ
(Autor je trénerom futbalistov SR
do 21 rokov)
