vekových kategórií také prísne. Tréneri i pretekári protestovali, kritizovali, často kliali, ale nepomohli si. Kto ostrý limit splnil, išiel, kto nie, hoci pred šampionátmi mohla zasiahnuť aj navyššia vyššia moc, mal smolu. Princíp, ktorý má možno logiku v najvyspelejších atletických krajinách, tam sa však nezvykne praktizovať, mal jedinú výhodu - zabránil škriepkam a podozrievaniu z protekcie. A slovenská atletika sa roky rokúce utápala v sporoch. Poddaní kráľovnej športov sa teda sústredili na limit, často veľmi vyčerpávajúco, neraz i nečestne, a na skutočnom vrchole nevládali, alebo účasť na šampionátoch prvého rangu zobrali turisticky.
Pre nastávajúce majstrovstvá sveta v Budapešti (18. - 23. augusta na Népstadione) rešpektoval SAZ limity Európskej atletickej asociácie (EAA), atlét ho musel dosiahnuť dva razy (s výnimkou vytrvalcov a chodcov). Nové vedenie slovenskej atletiky však pred majstrovstvami sveta juniorov vo francúzskom Annecy urobilo výnimku a „donominovalo“ sedemnásťročnú trojskokanku Danu Velďákovú. Košičanka sa odvďačila senzačným šiestym miestom a slovenským juniorským rekordom 13,12 m.
Dnes bude trénerská rada SAZ zvažovať nomináciu na budapeštiansky kontinentálny šampionát. „Najradšej by som bola, keby sa tréneri zjednotili a výkonný výbor by už iba návrh odsúhlasil. Cítiť totiž dve línie - striktnú a tolerantnejšiu,“ povedala predsedníčka SAZ Mária Mračnová. Ak v slovenskej atletike skutočne zadul svieži vánok, želanie našej bývalej skvelej výškarky by sa malo naplniť. V podstate ide o dve výnimky. Bratislavský tréner Eugen Laczo odporúča nominovať na 400 m svojho zverenca Marcela Lopuchovského (nar. 2. 5. 1977), ktorý splnil limit „iba“ raz, ba aj Radoslava Šmákala (nar. 22. 3. 1977), aby Slovensko skompletizovalo štafetu na 4x400 m (Balošák, Holúbek, Lopuchovský, Šmákal). Podmienkou vraj je, aby kvarteto obsadilo prinajhoršom ôsme miesto, čo sa síce dá odhadnúť, ale nie presne určiť. Druhú „milosť“ žiada kouč trojskokanskej majsterky sveta Šárky Kašpárkovej Michal Pogány pre svoju pätnásťročnú dunajskostredskú výškarskú zverenkyňu Renátu Medgyesovú. Tá zaostala za limitom o centimeter (jej slovenský dorastenecký i juniorský rekord je 188 cm) a jej výkonnosť sa pohybovala medzi 181 - 188 cm. Ibaže útle dievčatko (Renáta zatiaľ meria 170 cm) pokazilo Svetové hry mládeže v Moskve (170 cm) a v Annecy sa smoliarsky neprebojovala z kvalifikácie. Skončila 13., skočila 181 cm, čo by vo finále znamenalo piate miesto. „Renátu moskovské zlyhanie zlomilo, kvalifikácia v Annecy na viac dní rozplakala. Beriem ju však s Kašpárkovou na sústredenie do poľskej Spaly dúfajúc, že vyhrá zdravý rozum a Medgyesovú nominujú,“ povedal M. Pogány. Pravda, od Renáty nemožno čakať v Budapešti zázraky, dobrý výkon a vrátenie sebadôvery však určite. Na pokazených pretekoch v Moskve bola bez trénera, v Maďarsku bude cítiť prítomnosť blízkych, Pogánya i Kašpárkovej. Budapeštianske ME sú skutočne „za humnami“, náklady na zabezpečenie výpravy nebudú až také veľké. Lopuchovský, Šmákal sú tesne po juniorskom veku, Medgyesová je vlastne žiačkou s obrovským talentom. Zbieranie skúseností nemusí byť vždy len nepopulárne otrepaný argument minulosti. Zásada výnimiek je však v tom, aby sa z „ponúknutého prsta nestali nároky na uchmatnutie celej ruky.“ PETER FUKATSCH
