Štatistické údaje o vývoji kriminality pravidelne zverejňované ministerstvom vnútra a Prezídiom Policajného zboru vypovedajú o počtoch a objasnení tých spáchaných trestných činov, ktoré sa polícii podarí zistiť alebo o ktorých podajú informáciu orgánom činným v trestnom konaní poškodené osoby. Prehľady počtov rôznych kategórií spáchaných trestných činov však nemôžu nič prezradiť o charaktere kriminality. Nie je z nich možné napríklad vyčítať, či ide o organizovanú trestnú činnosť alebo o bežnú kriminalitu. Štatistické údaje taktiež neodhaľujú mnohé iné skutočnosti, poznanie ktorých je nevyhnutné pri posudzovaní úrovne vnútornej bezpečnosti a pri hodnotení schopnosti polície nielen odhaľovať, ale aj potláčať kriminalitu v spoločnosti.

Prehľad celkového počtu trestných činov spáchaných v rokoch 1995 až 1997 by mohol zvádzať k predstave, že v roku 1997 bolo spáchaných o 7007 trestných činov menej ako v roku 1996 a že v roku 1995 bolo spáchaných o 15 177 deliktov viac ako v roku nasledujúcom. Skutočnosť je však taká, že oficiálna štatistika neuvádza všetky trestné činy, ktoré boli spáchané. Eviduje iba tie, ktoré polícia charakterizuje ako „zistené“. Viacerí odborníci z oblasti kriminalistiky a vyšetrovania uvádzajú, že v posledných rokoch Slovensko zaznamenalo vysoký nárast tzv. latentnej (skrytej) kriminality. Ide o skutky, ktoré nie sú predmetom vyšetrovania a ani kriminalistického preverovania. Často ide o trestné činy, o ktorých polícia nemá žiadne informácie. Latentná kriminalita je v mnohých prípadoch aj prejavom dobre utajeného pôsobenia organizovaného zločinu v oblastiach ekonomickej a násilnej trestnej činnosti. K tomuto druhu kriminality môžeme tiež pripočítať vyberanie výpalného formou poskytovania ochrany objektov a osôb súkromnými bezpečnostnými službami. Vyberanie výpalného cez bezpečnostné služby sa realizuje tak, že majiteľ reštaurácie alebo iného podniku pod nátlakom vyhrážok a neraz aj fyzických útokov na jeho osobu alebo jeho rodinu podpíše takejto spoločnosti, patriacej k podsvetiu, zmluvu o poskytovaní ochrany.

Vykazovanie znižovania počtu spáchaných trestných činov sa umelo dosahuje aj tak, že polícia niektoré skutky úmyselne právne kvalifikuje iba ako priestupky, ktoré sa do takýchto štatistík nedostávajú. Ďalším receptom na „znižovanie“ kriminality je evidovanie viacerých trestných činov spáchaných v tom istom obovde pod jedným spisovým číslom. Spoločným znakom takýchto skutkov je skutočnosť, že pri nich nie je známy páchateľ. Prípadov s neznámym páchateľom sú však stovky… PETER TÓTH