va vnútra Úrad vyšetrovania PZ a vytvoril novú Sekciu vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností (SVKEČ), čím došlo k zlúčeniu úseku vyšetrovania s Kriminalistickým a expertíznym ústavom. Zlúčenie týchto dvoch zložiek nemá podľa pozorovateľov žiadne odborné opodstatnenie. Jeho výsledkom bolo najmä odvolanie generála Ivora z funkcie šéfa Úradu vyšetrovania PZ, ktorý bol povýšený ešte za ministra vnútra Pittnera. Hudek týmto rozhodnutím odobral šéfovi SVKEČ a riaditeľom krajských úradov vyšetrovania právomoc menovať a povyšovať riadiacich pracovníkov nižších organizačných zložiek. Táto právomoc prešla na ministra vnútra, respektíve štátneho tajomníka. Druhú vlnu reštrukturalizácie PZ urobil druhý minister vnútra G. Krajči v roku 1997. Prezídium PZ pozbavil právnej subjektivity a v rozpore so zákonom prevzal priame riadenie nad riaditeľmi krajských policajných riaditeľstiev, čím došlo k odstráneniu odborného riadenia polície a zavedeniu jej politického vedenia. Reštrukturalizácia na jednej strane nedostatočne decentralizovala základné policajné činnosti na nižšie organizačné stupne a na strane druhej nezabezpečila centralizovanie policajných činností zameraných na najzávažnejšie formy organizovanej kriminality. Negatívnym javom boli masové odchody kvalifikovaných a skúsených policajtov z Policajného zboru. Ich príčinou boli najmä politické tlaky súvisiace so spomínanými organizačnými zmenami a s kauzami zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny či zavraždenia R. Remiáša. Činnosť polície negatívne ovplyvňuje aj jej zlé materiálno-technické zabezpečenie, katastrofálny technický a početný stav automobilovej techniky a nedostatok zdrojov na jej údržbu a na nákup pohonných hmôt. Rovnako je nízka úroveň počítačového a kancelárskeho vybavenia policajných útvarov. Uvedené skutočnosti sú okrem iného dôsledkom toho, že G. Krajči na krajských úradoch vyšetrovania zrušil útvary materiálneho a personálneho zabezpečenia, ktoré boli jedným z garantov ich ekonomickej samostatnosti.