Pretože deficit zahraničnobchodnej bilancie dosiahol za prvý polrok 38,4 mld Sk, je pravdepodobné, že pomerný ukazovateľ jeho výšky, t.j. deficit vztiahnutý k HDP, už presiahol 10 %. Vyplýva to z odhadu veľkosti HDP za prvý polrok. Za menovo bezpečný sa považuje deficit vo výške do 5 % z HDP. Absolútna výška deficitu v druhom štvrťroku v porovnaní s prvým vzrástla o vyše štvrtinu. Exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky klesá, vyplýva to zo štatistických údajov, ktoré oznámil Štatistický úrad SR. V roku 1997 podiel exportu na HDP presahoval 50 %, naproti tomu v druhom štvrťroku tohto roku dosiahol iba 46 %. Štatistický úrad zverejňuje saldo obchodnej bilancie podľa štátov, resp. skupín štátov. Slovensko malo pasívnu zahraničnoobchodnú bilanciu s krajinami EÚ, OECD a EZVO, aktívne bolo pri obchode s krajinami CEFTA, najmä vďaka aktívnemu saldu s Maďarskom (2,7 mld Sk) a s Poľskom (4,3 mld Sk). S ČR máme pasívnu obchodnú bilanciu, avšak v správe SITA sa jej výška neuvádza. Podľa českých údajov v období január až máj aktívne saldo ČR pri obchode so Slovenskom dosiahlo takmer 10 mld Kč. Agentúry neprinášajú komoditnú štruktúru slovenského exportu, prípadne importu, ktorá najlepšie vypovedá o výkonnosti jednotlivých odvetví priemyslu, prípadne o smerovaní dovozov do priemyselných odvetví, respektíve do osobnej spotreby. Takisto sa nezverejňuje cenový ukazovateľ, je to index rastu cien pri exporte, z čoho možno usudzovať konkurencieschopnosť exportných odvetví. K zhoršujúcemu sa saldu obchodnej bilancie Slovenska zaujal nedôverčivý vzťah minister hospodárstva Milan Cagala. Povedal, že deficit zahraničného obchodu nemôže byť taký veľký, ako uvádza Štatistický úrad SR, argumentoval aj stavom devízových rezerv, ktoré stúpajú. Podľa Cagalu jeho úrad urobí vlastnú analýzu stavu zahraničného obchodu.
Podiel slovenského dovozu z Ruska je iba 11 %, čiže menej ako 20 mld Sk za prvý polrok. Takýto objem dovozu je spôsobený najmä nákupom ropy a čiastočne aj plynu. Vláda SR svoje proexportné úsilie koncentruje na oživenie slovenského exportu do Ruska, na ten účel vymenovala 5 splnomocnencov pre obchodovanie s ruskými podnikmi a zorganizovala početné obchodné cesty nielen ruských obchodníkov, ale aj miestnych ruských politických predstaviteľov, ktorí navštevovali od jesene minulého roka fabriky na Slovensku so zámerom nadviazať obchodné vzťahy. Úlohou splnomocnencov bolo nadväzovať priame kontakty s ruskými regiónmi pri exporte slovenských tovarov, lebo vraj doteraz sa obchodné kontakty robili cez Moskvu, čo nebolo výhodné. V Rusku sa mali zriaďovať aj slovenské obchodno-marketingové centrá a konsignačné sklady slovenských výrobkov. Na jeseň navštívili zástupcovia Astrachanskej gubernie Martin a Žilinu a prejavili záujem o traktory, liečivá a potravinárske výrobky. Prejavili tiež záujem o nákup šiestich pivovarov s kapacitou po 300 tisíc hl, hoci takéto dodávky na Slovensku doteraz nikto nevykonával. Kontrakty mali byť garantované vládou Ruskej federácie. Od roku 1995 je známa prv intenzívne prezentovaná akcia, pri ktorej mali Považské strojárne, a.s., dodávať letecké motory pre ruské lietadlá značky Jak. O rozsahu výroby leteckých motorov v Považských strojárňach nie je nič známe.
JURAJ ĎURČENKA
