kej Strede, získal zlato na I. MS seniorov v Helsinkách, vtedy však už obliekal dres pražskej Dukly a dnes je českým občanom). Aj Mikiho korene siahajú na juh Slovenska, pochádza z Čaty neďaleko Levíc. Vo francúzskom mestečku v Savojských Alpách Annecy stál so zlatom a počúval na pol ucha skrátenú verziu „Nad Tatrou sa blýska“ a na pol oka sledoval, ako na stožiar stúpa slovenská vlajka. „V kladivárskom sektore sa pripravoval na svoj pokus brat Milo, sledoval som, vnímal som to i ono. Aj to, ako moji rodičia, krstní rodičia, sesternica vychutnávajú celú tú slávu so mnou,“ opisovalo okamih, ktorý je snom každého športovca, o päť minút staršie guliarske dvojča ako jeho kladivársky brat Miloslav, v Annecy napokon piaty.

Miki sa priznal, že raz sa v škole „vyhrážal“ starším spolužiakom, vari v piatej ľudovej, že bude majstrom sveta, hoci presne nevedel v čom. Miki i Milo vyrástli na atlétov v pravom slova zmysle. Čerstvý majster sveta meria 192 cm a váži 102 kg, bratove parametre sú prakticky rovnaké. Dvojčatá majú senzačného otca. Keď zbadal, ako jeho chlapci zmocneli, postavil im v Želiezovciach kruh i štadiónik pre náročné Milovo kladivo. „Aj na menšie preteky chodieva s nami neraz celá rodina. Tak sa cítime lepšie. Športovec vníma fanúšikovanie, chce sa vytiahnuť,“ vysvetľoval guliarsky majster sveta sympatickú rodinnú súdržnosť Konopkovcov.

„Na utorňajší tréning sa prišiel pozrieť môj najväčší súper Janus Robberts z Juhafrickej republiky. Akurát som si utvoril osobný tréningový rekord 19,40 m. Zbadal som, ako Afričan dĺžku premeriava a mierne bledne. Bolo to dobré znamenie, striasol som zo seba rešpekt, lebo Robberts je jediným guliarom v mojej vekovej kategórii, ktorý prehodil dvadsať metrov, hoci iba na domácej pôde,“ opisoval dni pred sobotňajšou súťažou atlét, ktorý okrem rodičov pripisuje najväčšiu zásluhu na svojom triumfe trénerovi Karlovi Šulovi a šéfovi Centra akademického športu Antonovi Ihringovi za výborné podmienky v bratislavskej Slávii.

„Miki hádzal technicky bezchybne, o meter ho obrala nervozita i tréma, čo je u mladíkov prirodzené. Robberts sa napokon horko-ťažko dostal do finále, hoci posledným pokusom sa predsa prepracoval na druhé miesto,“ zdôvodňoval „slabší“ víťazný výkon 18,50 m (Konopkov slovenský juniorský rekord je 19,69 m z tohtoročných majstrovstiev Slovenska) tréner K. Šula. „Po súťaži sme si s Robbertsom podali ruky, Juhoafričan si chcel vymeniť dres. Nemohol som, budem v ňom hádzať o dva týždne na seniorských majstrovstvách Európy v Budapešti,“ povedal juniorský majster sveta. „Na Budapešť sa tešíme. Žiadna nervozita, žiadne ciele, žiadne favorizovanie. Ak skončí Miki do 12. miesta, bude to fantastické,“ spomenul tréner blížiaci sa kontinentálny vrchol. „Dobrá šanca atakovať dvadsaťmetrovú hranicu,“ pridal juniorský majster sveta. PETER FUKATSCH