aligovom ľade sa tu zišlo toľko miliónových korčulí a tvárí ako nikdy, no práve tie často bezradne blúdili medzi neznámymi ľuďmi imaginárneho organizačného štábu. Skutočným „organizátorom“ bola modla Jágrovho mena a kamarátske väzby hráčov siahajúce do federálnej minulosti. V neposlednom rade úcta voči divákom.
Napriek tomu však istá sklamaná mamička vynadala slovenskému kapitánovi Otovi Haščákovi do namyslených frajerov, lebo jej deväťročný syn sa dusil v plači, že nezohnal ani jediný autogram. Skúsený 34-ročný hokejista si to určite nezaslúžil, lebo od dvanástej do šestnástej hodiny spolu s ďalšími slovenskými reprezentantmi bol k dispozícii organizátorom, ktorí však absolútne nezvládli sľubovanú autogramiádu. Nejeden chlapec a možno ešte viac dievčat pár dní pred veľkou exhibíciou nespávalo, že práve ich pamätníčky posvätí Jágr vlastnou rukou. Namiesto toho sa na mondénnom nádvorí piešťanskeho hotela Thermia Palace dočkali brutálnej frustrácie. Ktovie, či jeho spolumajiteľka Blažena Martinková ovláda aspoň zlomok databázy o Jágrových bodoch a góloch (vášniví znalci - zberatelia prišli s pozoruhodnou výbavou kartičiek i vlastnoručných darčekov s venovaniami), isté je, že v lesku Jágrovej prítomnosti sa vyhriala bez tlačenice. Najhoršie bolo, že zlými ostali aj hokejisti okolo Zdena Cígera, ktorí, rovnako ako tápajúci Jágr tím, naozaj za nič nemohli.
Po slovensky vyznela aj samotná športová časť superexhibície. Väčšina českých hráčov nechápala ako zlý žart, že k beztak mladému brankárovi Šimonovičovi sa na Slovensku nepodarilo nájsť dôstojnú dvojku. Pre mladý piešťanský talent boli Jágrove blafáky nepochybne veľkou školou i zážitkom, ale na takomto fóre aj urážkou serióznej zostavy hostí. Ešte žalostnejší bol pohľad na našu striedačku. Osamotený tréner František Hossa, rolu kustóda, avšak bez elementárneho materiálneho zabezpečenia, prevzal zranený Pukalovič, neskôr dokonca kapitán Haščák v civile. Jágr tím obskakoval početný štáb. Hokejistom, ako sú Švehla, Cíger, Šatan, Demitra a všetci další nemal kto podať fľašu s nápojom.
Napriek tomu hráči zvládli svoju úlohu profesionálne a so cťou. Svojou účasťou zachránili aj tých, ktorí stále hrubým šmirgľom dlhujú slovenskému hokeju pätnásť miliónov.
VOJTECH JURKOVIČ
