Čečenská kolóna prechádzala Samarskou oblasťou na juhu Ruska 23. júla a smerovala do obce Uvarovska, kde už čakala vyzbrojená skupina Rusov. Tu sa mala odohrať akcia „rozdelenia právomocí“. Zbrane si viezli príslušníci jednej zo skupín, ovládajúcej juh Ruska, pre istotu.
O ruskej, čečenskej, dagestanskej či azerbajdžanskej mafii kolujú medzi prostými ľuďmi neuveriteľné príbehy. Po prečítaní novín sa zdá, že krajina je ovládaná gangmi. Skutočnosť je trochu iná. Mafia ovláda len časť ekonomiky a o politický vplyv sa len usiluje. Pred dvoma dňami sa bývalý minister vnútra Anatolij Kulikov nechal počuť, že 60 miliónov obyvateľov Ruska je zapojených do tieňovej ekonomiky alebo je pod vplyvom mafie. Priznal, že tretinu obyvateľov krajiny nemožno považovať za mafiánov, ale 9 miliónov z nich je dnes priamymi aktérmi kriminálneho biznisu. Ostatní či chcú alebo nie spolupracujú, podriaďujú sa zákonom podsvetia či sami vytvárajú sieť, ktorá sa postupne mení na dokonale organizovanú spoločnosť nazvanú mafia.
Hlavnou arénou mafie sa pritom v posledných rokoch stali banky, ropné firmy, obchod s luxusnými zahraničnými autami. Po mnohých konfliktoch medzi jednotlivými skupinami, ktoré si rozdeľovali trh začiatkom 90. rokov, sa situácia upokojila. Dnes už k akciám, ako bolo stretnutie ozbrojených bánd v Samarskej oblasti, nedochádza tak často. Trh je rozdelený, nováčik sa musí pridať k už existujúcej štruktúre. Kmotrovia prichádzajú na rokovania v mercedesoch a ochranka má legálne zaregistrované pištole elegantne skryté pod perfektne padnúcimi sakami.
K občasným rozporom dochádza medzi jednotlivými etnickými skupinami. V Moskve dve najsilnejšie spoločenstvá, čečenské a slovanské, však v minulom roku uzatvorili prímerie, ktorého porušenie sa trestá. Mier je pre zarábanie peňazí oveľa výhodnejší, ako vojna gangov.
Čečeni si čiastočne právom vyslúžili povesť elity podsvetia. Sústredili sa na bankovníctvo a ropný priemysel, výborne sa zapojili do privatizácie, kontrolujú luxusné hotely a predaj áut. V porovnaní s azerbajdžanskou či gruzínskou mafiou sú noblesnejší a majú lepšie styky v zahraničí. Čečenská diaspora v Moskve je naviac kompaktná a vďaka tomu, že je založená na rodových tradíciách a národnej súdržnosti, ich sieť je najdokonalejšie utkaná. Čečeni ako jediní dokázali vytvoriť systém, ktorý zahŕňa nielen celý bývalý ZSSR. Pod heslom „všade žijú naši bratia“ sa bleskove zapájajú do života diaspor v Európe či v USA. Podľa exministra Kulikova kontrolujú - či stále častejšie vlastnia, kriminálne skupiny 40 tisíc podnikov, vrátane 2,5 tisíc štátnych firiem, 4 tisíc akciových spoločností, 550 bánk, 700 trhovísk a mnoho zábavných podnikov, hlavne kasín. Viac ako 45 percent hospodárstva je pod vlpyvom kriminálnych štruktúr. Tzv. reket, vyberanie „dane“ od najrôznejších podnikov, vychádza z módy. Kmotrovia sa stávajú majiteľmi bankovných úradov alebo exportných firiem. Podľa oficiálnych údajov uverejnených 30. júla priniesli nelegálne operácie s cennými papiermi „finančne“ mafii za posledné 2 roky 590 miliónov rubľov (asi 100 mil. USD). Vodcovia podsvetia majú výborné vzťahy so skorumpovanou políciou i colnými orgánmi, sú len ťažko postihnuteľní a preto, že nedotknuteľnosť sa dá v Rusku ľahko kúpiť, je absurdné chcieť od policajtov, aby vzdorovali mafii, keď bývalý generálny prokurátor Ruska Alexej Iljušenko bol obvinený z korupcie a sedel niekoľko mesiacov za mrežami. Romantiky je v živote podsvetia stále menej. Na vraždy na objednávku si ruská spoločnosť už zvykla. Literárne prezývky vodcov mafie ako Japončík, Strýko, Sláva, Kimo, Zubarik, Saša Ital, Saša Suchumský či Saša Makedonskij, síce pretrvávajú rovnako ako špecifický jazyk tzv. „bratvy“, ale podstata činnosti mafie sa zmenila. Vstúpila jednou nohou do legálneho biznisu a druhou sa snaží zabezpečiť si politický vplyv. Primitívne ozbrojené prepady či lúpeže v čiernych maskách sú dnes už len pre amatérov. Profesionál obeduje s ministrami. PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva, agentúra Epicentrum
