„Nevyhral som, takže nie som spokojný, ale mohlo to dopadnúť aj horšie, takže si nemôžem sťažovať,“ komentoval lakonicky svoje účinkovanie na pretekoch Seat Okolo Slovenska slovenský cyklista v talianskych službách tímu de Nardi Ján Valach. V roku 1996 tu vyhral, vlani skončil v poli porazených a teraz si trúfal. „Chýbalo mi korenie. Opäť sa v prvej etape zrodil únik, ktorý pelotón rozložil a ja som bol v skupine, ktorá stratila. Síce nie toľko ako pred rokom, ale už chýbala ľahkosť a sebavedomie. Na jednej strane ak hodnotím výsledok z hľadiska toho, čo som dosiahol v tejto sezóne, môžem byť spokojný a mať radosť. Ale môj sponzor sa pozerá len na to, koľko víťazstiev som dosiahol. A do tejto kolonky si teraz zapíšem nulu.“ Valach, ako povedal, pôjde na jeseň na skusy do španielskeho tímu Estephana, bývalého Glass, kde svojho času jazdil aj Rominger. „Za dva roky v Taliansku mi to nešlo tak, ako som si predsavzal. Neviem, v čom to bolo, ale išiel som s formou dolu, alebo stagnoval. Mal som byť lídrom, ale napokon sme sa v tejto úlohe striedali traja. Ja som musel pomáhať iným. Verím však, že som ešte v cyklistike posledné slovo nepovedal,“ dodal. Na margo úrovne pretekov spieval chválu, výber trate mu sedel, ale ubytovanie v Bratislave, v porovnaní s tým, čo bolo v Nitre, Tvrdošíne, Brezne, Zvolene, Tr. Tepliciach, bolo podľa neho „jednoducho pod úroveň, pod psa. Také niečo som na medzinárodných pretekoch nezažil.“