Slovenskí strelci triafali na 47. majstrovstvách sveta v Barcelone (17. - 30. júla) tak, že docielili päť seniorských (Gönci zlato a striebro, striebro a bronz družstva puškárov v zložení Gönci, Peter Buberník, Svorada, bronz skeetarka Stranovská) a dve juniorské medaily (zlato a striebro pištoliar Kop). Významný úspech vyniká v kontexte, ktorý po prílete našej výpravy pripomenul prezident Slovenského streleckého zväzu Ján Sivčák. Medzinárodná strelecká federácia UIT, od barcelonských MS však už s anglickou skratkou ISSF (International Shooting Sport Federation, do názvu pribudol pravý význam odvetvia - športová streľba), je štvrtou najväčšou na svete (po atletickej, futbalovej a basketbalovej). V katalánskej metropole súťažilo 90 - 107 krajín a vyše 1500 športovcov, počet štartov prekročil číslo 3500, v kategóriách, v ktorých bojovali naši, sa blížil počet strelcov k stopäťdesiatke. Na „oblosti“ základných faktov dokumentoval J. Sivčák prekvapujúco biednu organizáciu šampionátu v olypijskom meste spred šiestich rokov. „Dodnes sme napríklad nevideli kompletné oficiálne výsledky,“ ilustroval J. Sivčák.

Všeobecný zmätok silou nášho tímu neotriasol. „Sprvoti nás považovali trochu za nafúkaných. V oficiálnom mesačníku UIT Journal totiž vyšiel veľký článok o Jozefovi Göncim aj s jeho titulnou fotografiou. Jožko v ňom približuje svoju životnú filozofiu hlboko kresťansky cítiaceho človeka, ale aj tvrdí, že v Barcelone získa zlato.“ Dvadsaťštyriročný Košičan, člen banskobystrickej Dukly pred odchodom do Španielska si v médiách pomohol biblickým citátom: „Poslední budú prví.“ „Niekedy som sa zvykol podeliť sa s novinármi so svojimi pocitmi o možných umiestneniach. Majú to radi, ale ak to nevyjde, vedia do človeka nepríjemne ,zavŕtať. Preto som opatrnejší, pred pretekmi skúšam používať obrazné prirovnania. V skutočnosti som si však veril v každej disciplíne. Aj na zlato. Streľba je háklivým športom na každú maličkosť, forma sa však vždy prejaví. Môj výrok v UIT Journale nebol ,veľkohubý, ale reálny. Som nesmierne šťastný, že som sa nemýlil. Som nesmierne šťastný za seba i celý tím,“ hovoril úplne prvý slovenský olympijský medailista od roku 1993 (bronzový z malokalibrovky poležiačky v Atlante 96).

V Barcelone získala medailu na MS po prvý raz aj slovenská žena, 24-ročná inžinierka ekonómie Andrea Stranovská. „Do začiatku tejto sezónu som nemala nijaké ciele, ani trénera, strieľala som z pasie. Keď moju disciplínu vyradili z olympijského programu zrejme preto, že v Barcelone Číňanka Šang zdolala všetkých mužov (Andrea hovorila s úsmevom - pozn. red.), som nemyslela na žiadne vrcholy. Znovuzaradenie skeetu v ženskej podobe do programu Hier v Sydney ma primälo rozmýšľať inak. Pod krídla ma zobral tréner Juraj Sedlák, ktorý sa vrátil z pôsobenia v Českej republiky. Príprava bola dokonalá, taký úspech, tak skoro som však nečakala,“ povedal jediný „amatér“ v tíme, lebo Ing. Andrea Stranovská pracuje ako manažérka jednej rakúskej firmy u nás.

Naša výprava pozbierala v Barcelone okrem medailí množstvo blahoželaní, ktoré patrili družstvu s najprekvapujúcejšími výsledkami. „Večer sa na našich izbách schádzala pestrá medzinárodná spoločnosť gratulantov. Dobre nám to padlo. Nehovorilo sa iba o streľbe, skvele sme sa bavili,“ podotkol večne usmiaty Jozef Gönci. Napokon Slováci figurovali v medailovej štatistike takmer stovky krajín na desiatom mieste. Naša športová streľba potvrdila v Barcelone pozíciu opory v spoločnosti najvážnejších a najtradičnejších olympijských športov. PETER FUKATSCH