zoznámili sme sa tak nečakane, a predsa osudovo. Uprostred desiatok tisícov ľudí sme sa zrazu stretli. Stalo sa to v najväčšom obchodnom dome v najväčšom meste tejto krajiny. Majú tam na prízemí vizitkovú službu: na počkanie Vám urobia vizitky podľa rôznych vzorov. Sú tam vyložené navštívenky rôznych formátov, na rôznom druhu papiera, s rôznymi výtvarnými námetmi. Na všetkých tých navštívenkách je Vaše meno: Veronika Vzorková. Dieťa stojace pri mne hneď odhalilo, že je to vraj vymyslené meno. Podľa toho, že každá tá navštívenka ja vzorka. Hm, niečo na tom môže byť. Deti vedia a vidia: uvideli, že kráľ je nahý. Prečo by teda nemohli odhaliť, že existujete len ako vzorka. Ale napriek tomu, a možno práve preto, ma začala Vaša existencia zaujímať. Drahá Veronika, rozmýšľam o Vás už niekoľko dní. Máme tak veľa spoločného. Váš život sa, rovnako ako môj, odohráva na verejnosti: pred očami davov. Každý sa nás môže dotknúť - očami alebo rečami. Sme len vzorkou našich životov. Odkedy som sa dozvedel o Vašej neviditeľnej existencii, musím na Vás myslieť. Ste iba vymyslená alebo nie ste vymyslená? Vymysleli si Vás v roztopašnej chvíli dievčatá, keď si chystali vzorky navštíveniek, ktoré vyrábajú? Alebo použili skutočné meno? Ja viem: mohol by som to zistiť. Mohol by som sa opýtať priamo tam vo vizitkárni. Alebo by som mohol zájsť na ulicu, ktorá je uvedená pri Vašom mene. Zišla mi na um aj ďalšia možnosť: zatelefonovať na číslo, ktoré je tam tiež zverejnené. Priznám sa však, že mám trochu strach. Bojím sa, že by mi to tam zdvihli a nežný hlas by sa mi ozval: Tu je Veronika Vzorková. Aký máte hlas, Veronika? Určite sa Vám hodí k očiam. Ale aké máte oči? Sú rovnako vymyslené ako Vy? Majú hnedý, modrý či dokonca zelený odtieň? Alebo majú farbu vymyslených slečien - napríklad fialkovú? Keď sme však pri tom: kto z nás, tzv. reálnych ľudí nie je vymyslený? Ja som napríklad presvedčený, že som skrz-naskrz vymyslený. Žijem vo svete, ktorý som si vymyslel, ale aj vo svete, ktorý pre mňa vymysleli iní. Pre mňa sú niekedy vymyslení ľudia skutočnejší ako tí z mäsa a kostí. Spoznal som Vás náhodou, Veronika, ale ani náhodou už na Vás nezabudnem. Už ma ani nezaujíma, či ste vymyslená alebo nie. Stávate sa súčasťou môjho vymysleného sveta.

Váš Daniel Hevier