BRATISLAVA (SME - ch) - Úrad finančnej polície už vzniesol prvé obvinenia voči konkrétnym osobám v šiestich prípadoch podozrivých operácií v prípade minuloročného krachu Investičnej a rozvojovej banky, na ktorú vlani v decembri Národná banka Slovenska uvalila nútenú správu. Ďalšie štyri prípady s podozrením na neefektívne nakladanie so zverenými prostriedkami sa naďalej vyšetrujú, uviedol to včera v Bratislave riaditeľ Úradu finančnej polície Ján Jucha, ale mená obvinených, vzľadom na prebiehajúce vyšetrovanie neupresnil. VSŽ Košice, rozhodujúci spoluvlastník banky, má však podľa Juchu „svoj podiel“ viny na krachu banky. Na IRB, kde si štát zachováva výrazný vplyv, uvalila NBS nútenú správu po tom, čo IRB zaznamenala mnohomiliardové straty. Po dlhých rokovaniach sa rozhodlo o navýšení majektu banky o dve miliardy korún, ktoré uskutočnila Slovenská poisťovňa, kde má tiež väčšinový podiel štát. Ako uviedol riaditeľ Úradu finančnej polície, finančná polícia sa môže zaoberať iba konkrétnymi trestnými činmi konkrétnych osôb, pričom je jej práca sťažená tým, že podozrivým musí dokázať úmysel konania. V súvislosti s anonymným predajom štátnych dlhopisov Ján Jucha odmietol tvrdenie, že Slovensko by mohlo byť práčkou špinavých peňazí. „Možnosť anonymných vkladov je aj v Maďarsku, Rakúsku či Českej republike, a tak by sa to isté mohlo tvrdiť aj o týchto krajinách.“ Ako dodal riaditeľ odboru finančného spravodajstva Jozef Stieranka, slovenské právne predpisy umožňujú aj anonymné vklady a zákon o boji proti praniu špinavých peňazí dáva finančným inštitúciám právo, nie však povinnosť zisťovať totožnosť klienta. Rovnako záleží na peňažnom ústave, či postúpi Úradu finančnej polície hlásenie o podozrivej bankovej operáci. Tento rok peňažné ústavy nahlásili 115 podozrivých bankových operácií v celkovej výške 11 miliárd korún, pričom napríklad vo Veľkej Británii je takýchto hlásení ročne 16 tisíc. Ako uviedli predstavitelia úradu, vzhľadom na platnú legislatívu je dokumentovanie každého prípadu veľmi náročné a nie vždy sa preukáže, že ide o stíhateľnú vec. Ako dodal J. Sieranka, z 211 hlásení, ktoré od svojho vzniku úrad eviduje, 95 bolo postúpených na ďalšiu dokumentáciu a v dvoch prípadoch bolo vznesené obvinenie voči konkrétnym osobám.