Miroslav Žbirka prišiel na stretnutie do svojho obľúbeného „špagety-housu“ v Bratislave s rodinou. Pár hodín predtým sa vrátili z Viedne a zatiaľ čo sa Žbirka potuloval po predajniach CD a lovil v nich svojich obľúbených interpretov, jeho manželka Katka kúpila synovi Davidovi nefalšovanú biciu súpravu. Samozrejme, detských parametrov, ale so všetkým, čo k výbave správneho bubeníka patrí. A tak už teraz v pražskom byte Žbirkovcov trénuje spolu s otcom. „Bude mať ešte len štyri roky, ale okrem spevu ma prekvapuje aj inštrumentálnym nadaním. Prejavil sa už ako malý, keď začal usilovne hláskovať slovo basa. Bicie sú preňho v tomto veku ideálne, nemusí sa trápiť s akordmi. Máme už svoj spoločný repertoár - ja pritom hrám na gitare, on udiera do bubnov - a nacvičili sme si dokonca aj (I Can‘t Get No) Satisfaction od Rolling Stones. Vrátane stoptimu, ktorý obsahuje a ktorý David na moje počudovanie zvláda. Udivuje ma a baví ma sadnúť si s ním k hudbe. Musím povedať, že ja som také bubenícke nadanie nikdy nemal,“ hovorí Miroslav Žbirka pre SME. Necelý rok od vydania svojho posledného albumu Meky stále nepovažuje za uzavreté a ucelené obdobie. Nedávno nakrútil videoklip k letnému hitu Bahamy, ktorý nasleduje po singloch Letím tmou (za tebou) a Ty a ja. Momentálne sa v rádiách uchytila skladba Jean a singlovej sérii albumu Meky stále nie je koniec. „Ten album ešte pre mňa nie je starý, žijem ním stále a ešte som s ním neskončil. Určite z neho v najbližšom čase vytiahnem minimálne jeden song a možno urobím aj ďalší klip.“ S odstupom času je s nahrávkou spokojný. „V podstate sa mi splnilo všetko, čo som očakával. Nepodarilo sa mi iba koncertné turné, ale čiastočne som si to vynahradil aspoň tak, že som dal dokopy partiu, s ktorou som v televízii niekoľkokrát vystúpil. Naučili sme sa zopár pesničiek, aby sme mali pocit, že to, čo robíme, vieme aj zahrať.“ V sprievodnej kapele je aj gitarista Olda Krejčoves, ktorý nahral sólo v piesni Chcel by som, pomaly takmer zľudovenej pod názvom Konárik. S cimbalom zaranžovaná skladba je Žbirkovým tajným adeptom na ďalší singel. „Naozaj ešte album Meky nechcem bilancovať. Potrvá pár mesiacov, kým pre mňa zostarne. Ale som rád, že má taký dlhý život. Možno je to trocha drzá úvaha, no mám pocit, že niektoré skladby by som priložil k svojim ‘timeless‘. Tým, ktoré nevznikli len pre daný moment, ale budú tu roky. Tak ako zopár predtým, ktoré dodnes hrávam. A to je podľa mňa maximum, čo môže album dosiahnuť.“
NA PODPORU KLAUSA
O politickú odbočku rozhovoru sa postaralo Žbirkovo účinkovanie počas koncertnej akcie na podporu Václava Klausa, ktorú zorganizovala Lucie Bílá so svojím manželom. „S Luciou som sa stretol na jednej párty práve v dňoch, keď Klausa ‘zrušili‘. Zhodli sme sa v názore, že celý ten postup nám nie je sympatický. Sľúbil som, že keď budú potrebovať pomoc, prídem. Dlho sa nič nedialo, až sa v Prahe objavili plagáty na akciu na Staromestskom námestí. Tesne predtým mi Lucie zatelefonovala, že na mňa zabudla, a spýtala sa, či môžem prísť. Bol som prekvapený, akí ľudia sa tam stretli. Vedľa mňa stál dirigent Libor Pešek, výtvarník Adolf Born… Niekde musela byť chyba, keď sa tam objavili takíto ľudia. Sám som bol na mítingu naposledy v roku 1989. Po volebných výsledkoch prišlo ďalšie prekvapenie v podobe takzvanej Klausovej finty pri zostavovaní vlády. Ale za prekvapenie som to považoval len niekoľko sekúnd. Nemal na výber. Zase sa totiž začalo vytvárať niečo, čo mi nezapadalo do logiky. Dve strany mali najväčší počet hlasov a naraz by mal byť predseda vlády nejaký tretí, ktorý mal menej. Bolo by to čudné. Keď niekto vyhrá voľby, nech vládne. Neviem si predstaviť, že by v Anglicku vyhrali labouristi, ale nejaká tretia strana, dajme tomu, zelených, ktorú by viedol George Harrison, by si po dohode s kráľovnou urobila vládu. Takéto chvíle iba dokazujú, že demokracia u nás sa stále vyvíja a sú na ňu rôzne pohľady. Najdôležitejšia vec, ktorá ma k vystúpeniu primäla, je to, že Klaus presadzuje cestu Českej republiky do západných štruktúr. Mala by to byť úplne zásadná vec aj pre nás. To mi robí v súvislosti so Slovenskom najväčšie starosti.“
TURNÉ A ZBIERKA CD
Žbirkových priaznivcov zasa trápi stále nerealizované koncertné turné. „Prvý dôvod vidím v sebe, nevložil som sa do prípravy projektu s patričnou energiou. Leto ešte nie je to správne obdobie, ale sľubujem, že v septembri sa tým začnem zaoberať. Čím viac času uplynulo od posledných koncertov, tým lepšie. Narástol repertoár a viem si predstaviť, ako ten koncert hravo uplynie. V zostavení kapely problém nie je. Vďaka Davidovi Kollerovi, ktorý produkoval album Meky, mám už široký okruh priateľov muzikantov, aký som predtým nemal. Moje koncerty rozhodne nebudú žiadna veľká šou s prskavkami a viem si ich preto predstaviť za primerané cenové relácie. Dôležitý bude kvalitný zvuk.“ Na dobrý zvuk a kvalitnú hudbu si Miroslav Žbirka potrpí. Svedčí o tom aj jeho súkromná zbierka CD, ktorú si neustále dopĺňa. „Sú to dlhé hodiny strávené v obchodoch a stále zisťujem, že moja zbierka nebude nikdy konečná. Keď už mám všetko nové, čo chcem - napríklad naposledy The Verve a Massive Attack, spomeniem si na niečo staršie, čo ešte nemám. Poviem si: ‘kurnik‘, veď ešte nemám Louisa Armstronga. Pomaly sa končí 20. storočie a bolo by dobré mať ho v zbierke. Pred desiatimi dňami som sa bol pozrieť v obchodoch v Londýne, teraz vo Viedni, kde som si vybral nahrávky Nat King Cola, Dusty Springfieldovej a Franka Sinatru. Prechádzam pritom aj do iných hudobných sfér, počúvam džez, folk, rock aj pop,“ vraví Žbirka, ktorého pri výbere CD zaujíma dobrá pesnička. „Najradšej zbieram výnimočné piesne. Všetko nové, čo si neviem okamžite zaradiť, ma znervózňuje. Som ako študent, rád počúvam nové veci. Našťastie, stále vznikajú dobré piesne. Nie sú len v ‘sixties‘ a ‘seventies‘, aj v 80. rokoch sa také nájdu. Ako napríklad Sweet Dreams od Eurythmics - jednoduché, ale výnimočné,“ dodáva spevák, ktorému cestu k tvorbe Beatles, Rolling Stones, Jimiho Hendrixa alebo Boba Dylana pomáhali nájsť bratia.
Dovolenka Miroslava Žbirku bude polopracovného charakteru. „Má také diery. Pôvodne som plánoval dva mesiace u rodiny v Anglicku, ale pre rôzne záväzky ‘odskakujeme‘ do Prahy i Bratislavy. Pobyt na Slovensku s rodinou je pre mňa dôležitý. Malá dcéra Linda chodí do školy a cez školský rok nám to nevychádza. Leto je pre mňa príležitosťou všetkých nás naložiť do auta a byť tu. V auguste si zrejme odskočíme k moru. Určite na ‘last minute‘, ale improvizácia je v mojom živote normálnou vecou. Na rozdiel od mojej ‘wife‘ som zvyknutý improvizovať stále.“
DALIBOR HLADÍK
