Na minulom stretnutí so zástupcami Najvyššieho súdu SR denník SME zaujímalo, či sudcovia považujú za správne, aby rozhodovali systémom - o nás bez nás. Podľa volebného zákona totiž účastníkmi konania pred súdom vo volebných veciach je iba navrhovateľ, ktorým môže byť hociktorá kandidujúca strana a Ústredná volebná komisia.

Zaoberali ste sa touto situáciou?

„Uskutočnilo sa spoločné rokovanie kolégia Najvyššieho súdu SR s predsedami všetkých trojčlenných senátov, ktoré budú v prípade podania na súd vo volebných veciach rozhodovať. Prevažná väčšina predsedov senátov sa zhodla v tom, že v prípade takejto situácie senát pri určení termínu pojednávania tento zároveň oznámi aj dotknutému konkrétnemu politickému subjektu. Zostane teda na ňom, či sa do konania prihlási ako vedľajší účastník alebo nie. Zdôrazňujem, že táto porada bola akademickou, teda takou, aby zo strany vedenia súdu nedošlo k zasahovaniu do nezávislosti rozhodovania ktoréhokoľvek senátu.“

Bola zverejnená informácia, že ďalšou novelou zákona bola vlastne právomoc Najvyššieho súdu SR rozhodovať vo volebných veciach zrušená. Viete o tom?

„K tejto otázke sa teraz vyjadriť nemôžem, pretože je to predčasné. Nepoznám text novely zákona o komunálnych voľbách a novely zákona o obecnom zriadení. Pokiaľ nepoznám text uverejnený v Zbierke zákonov, nemôžem sa k tomu vyjadriť.“

Existuje možnosť, že publikovanie novely zákona o komunálnych voľbách bude účelovo brzdené a zverejnené až po uplynutí lehoty na rozhodnutie súdu. Môže súd nezávisle rozhodnúť, keď v podvedomí má informáciu, že by rozhodovať vôbec nemal?

„Najvyšší súd bude rozhodovať k určitému dátumu a v čase rozhodovania musí vychádzať z platných právnych predpisov. Iné otázky môžu platiť pre budúcnosť - pro futuro.“

JURAJ HRABKO