Pôvodná myšlienka visegrádskej skupiny stroskotala na individualizme českej vlády premiéra Klausa. Vidíte možnosť znovuoživenia tejto spolupráce?
„Myslím, že problém nie je len v politickom oslabení spolupráce v regióne. V rokoch 1990 až 1991 všetky krajiny bývalej Varšavskej zmluvy, okrem Moskvy, mali tie isté integračné plány. Dnes máme veľmi veľkú diferenciáciu cieľov a ich realizácia je veľmi rozdielna. Nie som si istý, aká je dnes konfigurácia záujmov v rámci Visegrádu, ale určite má zmysel kontaktovať sa v tých oblastiach, kde máme spoločné ciele, ako je napríklad integrácia do EÚ. Mali by sme veľmi dobre poznať svoje problémy a svoje stanoviská, aby sme eliminovali konkurenciu tam, kde nie je potrebná a posilniť svoje negociačné pozície.“
Pomáha skutočnosť, že Poľsko, Maďarsko a ČR sú spoločne v prvej skupine kandidátov, vzájomnej spolupráci?
„Veľmi nám to pomáha. Máme systém stálych konzultácií tak v súvislosti s Európskou úniou, ako aj s NATO. A očakávame, že v tejto skupine sa ocitne aj Slovensko, pretože nám chýba.“
Poľská vláda vyhlásila 1. január 2003 za želaný termín vstupu do únie. Mnohí pozorovatelia však upozorňujú, že Poľsko nespĺňa mnohé kritériá a má problémy v hospodárskej oblasti.
„Kto nemá hospodárske problémy? Naše hospodárstvo sa však vyvíja dobre, máme stabilný rast, znižujúcu sa infláciu a nezamestnanosť. Máme programy obrovských štrukturálnych zmien, privatizácie, reprivatizácie, administratívnej decentralizácie - územného usporiadania, pripravujeme reformy sociálneho a zdravotného zabezpečenia a reštrukturalizáciu ťažkého priemyslu. Všetko by sa malo udiať za dva až tri roky.“
Predsa by však podľa pozorovateľov mohlo dôjsť k situácii, žeby Poľsko ako najväčšia a politicky najdôležitejšia krajina spomedzi kandidátov prvej skupiny, mohlo zdržať celý proces rozšírenia. Vychádza sa z historickej skúsenosti, keď vstup menších štátov - Írska a Dánska bol viazaný na vstup Veľkej Británie v roku 1973, aj Portugalsko čakalo na Španielsko v roku 1986.
„Rozširovanie únie má individuálny charakter, takže si myslím, že nikto nebude nikoho zdržiavať. Každému z našich partnerov prajeme čo najskorší vstup. Naše hospodárstva však nie sú ešte schopné konkurencie, aj keď ich úroveň a približovanie sa konkurencieschopnosti neustále rastie.“
Veľkým problémom vo vzťahu k EÚ je poľské poľnohospodárstvo. Zatiaľ čo v celej EÚ je 7, 5 milióna fariem, v Poľsku ich sú 2 milióny, pričom sa odhaduje, že prežiť môže nanajvýš 30 percent z nich.
„Áno, to je naozaj problém. Je to ďalší z programov, ktoré chceme realizovať, určite budeme mať problémy a určite sa rokovania nezaobídu bez kompromisov. Sami si uvedomuje tieto problémy a do roku 2003, ktorý sme si vyznačili ako termín vstupu, ich chceme postupne riešiť. Ale tendencie v našom hospodárstve sú veľmi zdravé.“
Po dlhodobej kritike činnosti poľského vládneho výboru pre európsku integráciu jeho vedenie v pondelok prevzal osobne premiér Jerzy Buzek…
„Naša vláda zdedila veľmi komplikované štruktúry, v dôsledku čoho boli isté problémy s koordináciou práce. Preto premiér, ktorého pozícia je podľa poľskej ústavy veľmi silná, prevzal riadenie rezortu do vlastných rúk.“
Maďarsko sa netají tým, že v prípade začlenenia do tzv. schengenského priestoru, ktorý umožňuje voľný pohyb ľudí a tovaru v rámci EÚ, nebude váhať sprísniť pohraničný režim s nečlenskými štátmi. Ako sa na tento problém pozerá Poľsko?
„Je to veľmi vážny politický problém. Do roku 2003 máme čas na adaptáciu Schengenskej zmluvy, ktorá je súčasťou balíka spoločne platných právnych noriem. Na druhej strane je to čas na rozhovory s našimi partnermi. Čo je potrebné urobiť, aby sa nám z jednej strany podarilo zastaviť ilegálne prisťahovalectvo, organizovaný zločin, narkotiká, krádeže áut, a súčasne zabezpečiť, aby sa táto hranica nestala neprekonateľnou prekážkou pre občanov a obchod. Doteraz sme zaviedli vízovú povinnosť s výnimkou Ukrajiny a baltských štátov. S Ukrajinou máme podpísanú dohodu o readmisii - teda návrate nežiaducich osôb.“
Ako hodnotí Poľsko iniciatívu Rakúska ako predsedajúcej krajiny EÚ začať už na jeseň priame rokovania o vstupe do EÚ?
„Veľmi pozitívne. V súčasnosti vyhotovujeme tzv. pozičné dokumenty, teda stanovisko Poľska v tých otázkach, ktoré vyplynuli z monitoringu stavu legislatívy, čo by malo byť dokončené v septembri. Negociačný tím je už v tomto týždni pripravený predložiť vláde príslušnú správu v siedmich oblastiach, kde budeme pripravení na vstupné rokovania už koncom tohto roka.“
MIRIAM MRÍZOVÁ
JURAJ KITTLER
