bezpríspevkových dobrovoľných darcov krvi, preto sa orientujeme na oblasti mimo Viedne. V hlavnom meste zvyknú ľudia najčastejšie darúvať krv za peniaze,“ uviedol pre denník SME na margo situácie v Rakúsku viceprezident rakúskeho a prezident dolnorakúskeho Červeného kríža Ing. Hans Kellner. „Musím povedať, že s vidieckymi oblasťami sme v oblasti darovania krvi veľmi spokojní,“ dodal. Na otázku, či majú darcovia krvi nárok na jeden deň voľna, tak ako je to na Slovensku, reagoval: „Nie, žiaden deň voľna nemajú. U nás dostávajú len štvrť litra červeného vína a klobásku.“ V Rakúsku realizuje Červený kríž až 60 percent odberov krvi. Nedávno sa prevalil škandál, keď pri operácii infikovali pacienta krvnou konzervou infikovanou vírusom HIV. „Pokúšame sa urobiť všetky možné testy, ale existuje tu stále riziko, hoci minimálne. Je samozrejme hrozné, keď dôjde k niečomu takému, pravdepodobnosť je 1 : 1,3 milióna. Keď však pred 14 rokmi dávali jednému pacientovi umelú srdcovú chlopňu a potrebovali pri zákroku 5 litrov krvi, vtedy sme vôbec neoverovali prítomnosť HIV a ani nič iné. Potom som si uvedomil, že na liter krvi je potrebných 4-5 darcov a dodatočne som dostal strach. Vtedy však bolo všetko v poriadku, výskyt AIDS nebol u nás taký vysoký,“ zdôraznil H. Kellner.