V januári 1995 prijala vláda SR programové vyhlásenie, v ktorom prisľúbila občanom viacero záväzkov v oblasti zdravotníctva. Po štyroch rokoch vládnutia vyzerá realita v zdravotníctve dosť odlišne (pri hodnotení plnenia vládneho programu vychádzame aj z analýzy súčasného stavu zdravotníctva v materiáloch SDK).
Sľub: Základný cieľ reformy slovenského zdravotníctva - nahradiť centrálne riadený štátny monopol zdravotníckej starostlivosti
Realita: Hoci vznikli neštátne zdravotnícke zariadenia a boli položené základy pluralitného zdravotného poistenia, stále pretrvávajú prvky socialistického zdravotníctva: stále silná centralizácia riadenia štátnych zdravotníckych zariadení, ktorú umocnila aj novela zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pokračovanie modelu extenzívneho rozvoja zdravotníckych zariadení s veľkou rozostavanosťou pri nedostatku moderných technológií.
Sľub: Rezort zdravotníctva vypracuje a predloží vhodný spôsob financovania zdravotníckych zariadení. S využitím zdokonaleného bodovníka v kombinácii s paušálnymi platbami sa výrazne zlepší odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. V oblasti financovania zdravotníckych zariadení sa vláda Slovenskej republiky zameria na vytváranie podmienok na zabezpečenie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti a možnosti jednoduchej reprodukcie hmotného majetku, s osobitným zameraním na zmiernenie napätia medzi zdrojmi a potrebami rezortu zdravotníctva v priebehu roku 1995 a nasledujúcich.
Realita: Nevhodnou legislatívnou činnosťou vlády sa prehĺbil nepomer medzi veľkým rozsahom poskytovanej zdravotníckej starostlivosti (je určený zákonom o Liečebnom poradku) a nízkymi zdrojmi zo zdravotného poistenia (predovšetkým vinou štátu, ktorý nízkym odvodom za svojich poistencov hrubo porušuje princíp solidarity). Cenotvorba nezohľadňuje výšku reálnych vstupov do zdravotníctva a neustále presadzuje neprimerane nízke ceny za zdravotnícke výkony. Trvalá nestabilita financovania je umožňovaná zmenami cenových výmerov a zákonov o poisťovníctve v priebehu bežného fiskálneho roka. Pretrváva dominantne jednozdrojové financovanie - prevažne zo zdravotného poistenia (96 %), len zlomok je zo štátnych a súkromných prostriedkov (4 %). Napriek nízkym zdrojom ostáva ich použitie málo efektívne. Nezaviedli sa prvky motivácie pre ekonomické správanie zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní a občanov.
Sľub: Vláda bude pokračovať v procese privatizácie v rezorte zdravotníctva s tým, že tento proces bude aktualizovaný. Privatizácia primárnej zdravotníckej starostlivosti bude pokračovať takým spôsobom, aby umožnila lekárom aktívne vstúpiť do procesu privatizácie. Konečným cieľom je zabezpečenie kvality a dostupnosti poskytovania zdravotníckej starostlivosti občanom a dosiahnuť účelnú rovnováhu medzi štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami.
Realita: Na neprehľadnú privatizáciu použila vláda metódu priameho predaja vopred určenému nadobúdateľovi, za neprimerane nízke ceny a doteraz neznámych podmieňujúcich okolností. V roku 1995 preniesla rozhodovanie o privatizácii lekární na MZ SR, pričom nadobúdateľom sa mohla stať aj právnická osoba. Takto sa sprivatizovalo asi 50 % lekární, ktorých vlastníkov možno hľadať medzi členmi, príbuznými alebo priaznivcami koalície HZDS, SNS a ZRS. V súčasnej dobe dokončuje vláda odštátnenie primárnej starostlivosti a nemocníc, ktoré nesídlia v okresných mestách a ďalších zdravotníckych zariadení privatizáciou, ktoré je skutočným rozpredajom majetku zdravotníctva. Prvou splátkou sa zaplatí 5 % účtovnej hodnoty majetku, z ceny sa odpočíta 50 %, ak nadobúdateľ v tejto výške zabezpečí investičný rozvoj, a zvyšok ceny sa bude splácať 15 rokov.