om a Romanom Kováčom, M. Kňažkom a ďalšími. Čo bolo, bolo pred 5 až 7 rokmi, dnes je všetko ináč a naopak. Zo spolupracovníkov sa stali protivníci a nepriatelia na život a na smrť. To nie je náhoda, ale vlastnosť niektorých našich politikov vyrovnávať si osobné účty. Nepochopiteľné pre občana je aj to, že prednedávnom navrhovaný kandidát na prezidenta poslanec Sečánsky, ktorý bol vybraný ako najlepší z najlepších poslancov HZDS, asi po dvoch mesiacoch už nemá na kandidátke HZDS ani 150. miesto. Ďalší príklad. Ešte nie tak dávno bývalý predseda Konfederácie odborových zväzov „tvrdo obhajoval“ prácu ľudí-odborárov. Osobne som ho videl a počul na verejných protestných zhromaždeniach, napr. v Martine. Na adresu predstaviteľov HZDS a koaličných politikov nahovoril kadečo. Dnes z postu riaditeľa Krajského úradu práce je na 38. mieste kandidátky HZDS. Len Pán Boh vie, koho bude ako poslanec obhajovať, či robotníkov alebo boháčov kapitálovej vrstvy. Podobných príkladov je viac a občania ich poznajú najlepšie. Mnohí však pre kariéru, funkcie a osobné bohatstvo idú aj cez mŕtvoly. Potvrdzuje to aj drahá niekoľkomiliónová predvolebná okázalosť vládneho hnutia (zatiaľ v Prešove a Trnave), čo nie je prirodzené ani prijateľné pre väčšinu našich občanov. Pre zdravotníctvo, školstvo a sociálne slabších občanov peňazí niet, ale na predvolebnú šou je ich dostatok. V našom živote sa udomácnila nezdravá a škodlivá politická straníckosť a to nielen v politike, ale aj v každodennom živote občanov v mestách a na dedinách. Štátny aparát a jeho úradníci sú spolitizovaní. Stať sa prednostom alebo vedúcim pracovníkom krajského alebo okresného úradu podmieňuje členstvo v HZDS, alebo niektorej z koaličných strán podľa stanoveného kľúča a až potom odbornosť. Obsadzovanie funkcií v štátnej správe podľa straníckej príslušnosti vo vyspelých, kultúrnych a demokratických štátoch je nielen neobvyklé, ale ani neprípustné. Štátni zamestnanci a úradníci majú strach vysloviť verejne svoj názor, najmä ak ide o iný, ako reprezentuje vládna koalícia a hlavne vládnuce hnutie. Skúsme sa vžiť alebo byť zamestnancami krajského, či okresného úradu a vysloviť pred jeho úradníkmi politický nesúhlas, alebo kritické stanovisko voči HZDS. S istotou môžeme rátať s prehodnotením, že nie sme proslovenskí a v štátnej správe nemôžeme pracovať. A ani sa nenazdáme, ako rýchlo rozšírime skupinu sociálne odkázaných. Náš ďalší osud je v rukách voličov. Parlament bude len taký, akých poslancov si zvolíme. Poučíme sa konečne z chýb, ktorých za štyri roky bolo dosť? Budúcnosť nás a našich detí je v Európe. Dovolím si povedať, že každý rozumný a slušný Slovák si želá naše začlenenie do európskych a transatlantických zoskupení v prvej skupine asociovaných štátov. Odďaľovanie od integračných procesov vyhovuje len nedemokratickým vodcom, straníckym prisluhovačom a rýchlozbohatlíkom, ktorí si budú žiť spokojne a na vysokej nohe z privatizačného bohatstva. Občan je pán, ktorý musí rozhodnúť o našom skutočnom budúcom smerovaní a nie táraní, že „keď nás nezoberú na Západ, pôjdeme na Východ“. Musíme voliť takých politikov, ktorí splnia politické kritériá a budú sa riadiť demokratickou kultúrou vyspelých štátov. Je najvyšší čas položiť si otázku komu veriť a koho voliť, a to nie podľa slov, ale podľa činov.
JÁN HRUŠKA, Martin
