j vojny, boli zrejme zničené už v roku 1976. Archívne výskumy mali overiť nároky židovských obetí holokaustu pri odškodnení Nemeckom. V spisoch sa mali vyskytovať presné údaje o šperkoch a zubnom zlate, ukoristenom v koncentračných táboroch. Naveky stratené sú aj takzvané „Melmerove spisy“, do ktorých si dôstojník SS Bruno Melmer zaznamenával množstvo kradnutého zlata, predávaného väčšinou do Švajčiarska. Správa archívu však necháva viacero otázok otvorených. Zaoberá sa totiž len písomnosťami vyskytujúcimi sa na území Nemecka. Stopa dôležitých záznamov ríšskej banky o devízach a cenných papieroch sa stratila hneď po vojne vo východnej časti Berlína obsadenej ruskými vojskami. Teoreticky by sa mohli nejaké správy vyskytovať v sovietskych vojnových záznamoch, tie sú však naďalej neprístupné.