rokmi, pretože v júli 1997 sa zmenila metodika výpočtov. Prehlbujúci sa deficit zahraničného obchodu znamená, že ekonomika je dovozne čoraz náročnejšia, ale exportná výkonnosť klesá už štyri roky za sebou. Klesajúca exportná výkonnosť SR je predmetom častej kritiky opozičných ekonómov, pretože SR sa zadlžuje v zahraničí, ale zo získaných úverov a pôžičiek sa nefinancujú proexportné aktivity, čiže úvery a pôžičky nebude z čoho splácať. V roku 1994 ešte bola slovenská ekonomika orientovaná exportne, keď podiel zahraničnoobchodného salda na HDP dosiahol aktívnu hodnotu 5,2 %. O rok neskôr klesol podiel na 1,82 %, no stále ešte mal kladné hodnoty. Za rok 1996 však už index nadobudol zápornú hodnotu mínus 12,02 %. Minulý rok záporné saldo obchodnej bilancie SR dosiahlo 7,14 % HDP. V prvom štvrťroku 1998 zaznamenala ekonomika, čo sa týka exportu, svoju najnižšiu hodnotu od vzniku samostatnej republiky. Predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov P. Prokopovič už dávnejšie upozorňoval, že údaje o zahraničnom obchode SR len potvrdili, že „vynikajúce“ makroekonomické výsledky, „ktorými sa vláda neustále chváli, sú len nafúknutou bublinou bez reálnych základov“. Pokles exportnej výkonností potvrdzuje, že ani doterajšie opatrenia na jej podporu (založenie Eximbanky alebo Fondu na podporu zahraničného obchodu) nesplnili očakávania, ktoré sa s nimi spájali. Vládni ekonómovia pritom neustále vyzdvihujú vynikajúce makroekonomické výsledky, naposledy tak bolo pri vládnom odpočte v parlamente.