BRATISLAVA (SITA) - Porovnávanie nesplácaných záväzkov, ktoré vznikli za podstatne odlišných podmienok a ignorovanie kupónovej privatizácie sú najväčšími chybami účelových tvrdení o priebehu privatizácie, ktoré v posledných dňoch zverejňuje Slovenská televízia (STV) a denník Slovenská republika. Uvádza sa to v krátkej štúdii, ktoré agentúre SITA poskytla nezávislá analytická spoločnosť M.E.S.A. 10. Jej autormi sú Marek Jakoby, Igor Polonec a Martin Valentovič. Séria príspevkov, ktorú prináša STV a Slovenská republika, sa snaží dokázať, že privatizácia za čias vlády J. Čarnogurského a V. Moravčíka priniesla výrazne vyšší objem nesplatených pohľadávok, ako to bolo počas dvoch vlád V. Mečiara. Autori štúdie však upozorňujú na to, že je oveľa jednoduchšie dodržiavať záväzky pri nízkych kúpnych cenách, nižšej prvej splátke, dlhšej dobe splatnosti a možnosti zápočtu investícií do kúpnej ceny, ktoré privatizátorom poskytovali vlády V. Mečiara.

V rámci prvej vlny privatizácie (1992-94) boli platobné podmienky priamych predajov určené ako splatenie 30 % kúpnej ceny formou promptnej platby a 70 % kúpnej ceny formou splátok rozdelených na obdobie 5 rokov, v ojedinelých prípadoch i na viac. Okrem splatenia kúpnej ceny bola značná časť kupujúcich zaviazaná aj k realizácii stanoveného objemu investícií, ktorý už bol zohľadnený pri stanovení definitívnej kúpnej ceny.

V rámci druhej vlny privatizácie (1994-97) však došlo k „zmäkčeniu“ platobných podmienok. Privatizátorom stačilo formou promptnej platby uhradiť minimálne 10 % kúpnej a zvyšných 90 kúpnej ceny sa uhrádzalo formou splátok s možnosťou uhradenia časti splátok realizovaním investícií do privatizovaného majetku alebo formou zníženia časti kúpnej ceny v závislosti od realizácie určeného objemu investícií. M.E.S.A. 10 ďalej upozorňuje, že FNM v rámci snahy o „zrovnoprávnenie“ podmienok I. a II. vlny privatizácie v odôvodnených prípadoch umožňuje kupujúcim predĺženie splátkového kalendára na dobu 10 rokov a odpúšťa kupujúcemu úroky (okrem sankčných) za podmienky realizácie rozvojových alebo ekologických investícií.

Analytici spoločnosti M.E.S.A. 10 okrem toho upozornili aj na lacný výpredaj štátneho majetku, ktorý znižoval riziko nesplatenia pohľadávok voči FNM. „Zatiaľ čo za vlády J. Čarnogurského predstavoval úhrn kúpnych cien 106,7 % účtovnej hodnoty privatizovaného majetku, počas druhej vlády V. Mečiara to síce bolo až 109,4 %, ale už počas jeho tretej vlády (1994-97) tento podiel klesol na 39,1 %. V roku 1997 to bolo dokonca len 21,6 %. Väčšinu bývalého majetku štátu pritom privatizovala práve tretia Mečiarova vláda. „Zároveň považujeme za potrebné pripomenúť, že počas vlády Vladimíra Mečiara boli za zlomkovú cenu privatizované aj viaceré „vlajkové lode“ slovenskej ekonomiky (Slovnaft, VSŽ, Nafta Gbely). V prípade takýchto lukratívnych spoločností je pre nadobúdateľov splácanie kúpnej ceny za uvedených podmienok naozaj hračka,“ konštatuje M.E.S.A. 10. Údaj o nesplácaných záväzkoch počas 3. vlády V. Mečiara môže byť podhodnotený aj v dôsledku toho, že v niektorých prípadoch FNM zrušil kúpnu zmluvu s neplatiacim nadobúdateľom, pričom následne predal ten istý podnik inému subjektu, za ktorým však vystupovala tá istá osoba, ako za pôvodným nadobúdateľom - za ešte výhodnejších podmienok. Ako príklad uvádza M.E.S.A. 10 kauzu NAD Trenčín. Spomínaná štúdia vyvracia aj tvrdenia Slovenskej Republiky, podľa ktorých sa v rokoch 1991-92, počas vlády J. Čarnogurského, „previedlo formou priamych predajov do rúk vopred určených vlastníkov 98,19 % privatizovaného majetku - teda skoro všetko!“. Uvádzaný údaj o privatizácii počas vlády J. Čarnogurského je však podľa M.E.S.A. 10 zavádzajúci. V roku 1992 sa v SR sprivatizoval majetok v celkovej hodnote 91,8 mld Kčs. Z toho 79,8 mld sa predalo v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie (neštandardná metóda), čo predstavuje 87 %. Zvyšných 13 % bolo privatizovaných štandardnými metódami (priame predaje, verejné súťaže, verejné dražby). „Je pravda, že v rámci štandardných metód pripadal najväčší podiel na priame predaje (t. j. 98 %). Ich podiel na celkovom sprivatizovanom majetku v roku 1992 však nepredstavoval „skoro všetko“, ale iba 12,8 %.

M.E.S.A. 10 poukázala na to, že počas vlády J. Moravčíka bolo prostredníctvom verejných súťaží sprivatizovaných 55,1 % majetku. Zároveň bol podľa výročnej správy FNM v roku 1994 predaný majetok v hodnote 21,18 mld Sk. Z toho na verejné súťaže pripadalo 2,2 mld Sk, čo predstavuje 10,4 %. „Teda zatiaľ čo vláda J. Moravčíka uprednostňovala spravodlivejšie formy privatizácie (t. j. verejné súťaže), druhá a tretia vláda V. Mečiara v roku 1994 sprivatizovala rozhodujúcu časť majetku priamymi predajmi, t. j. menej transparentnou metódou,“ konštatuje M.E.S.A. 10. „Celkom inak vyznieva údaj o privatizácii počas 3. vlády V. Mečiara, keď bola zrušená druhá vlna kupónovej privatizácie a privatizovalo sa hlavne priamymi predajmi. Priame predaje počas vlády J. Čarnogurského boli realizované súťažnou formou, čím sa približovali k metóde verejných súťaží,“ dodávajú na záver analytici Marek Jakoby, Igor Polonec a Martin Valentovič zo spoločnosti M.E.S.A. 10.