e platobnej krízy takmer vôbec počítať s pomocou medzinárodných finančných inštitúcií a v súčasnosti nie je ochotná žiadna západná banka poskytnúť Mečiarovej vláde priamy úver.

Aj keď hodnotenie Handelsblattu neprináša nič nové, upozorňuje na jeden významný fakt. Tohtoročný vývoj v Rusku sa nesie v znamení prehlbujúcej sa krízy a aspoň dočasné upokojenie priniesol až úver MMF. Tento však bol poskytnutý so „škrípajúcimi zubami“, podľa správy rozhodla o jeho poskytnutí po niekoľkohodinovom jednaní tesná väčšina. Evidentná dočasnosť takéhoto riešenia, keď v Rusku stále neexistuje dostatočná vôľa k zásadným zmenám, bola zrejme hlavným argumentom odporcov tejto pôžičky. Hlavným motívom kladného rozhodnutia bola obava z prenosu otrasov ruskej ekonomiky nie len v rámci stredo- a východoeurópskeho regiónu. Je zrejmé, že prípadné problémy na Slovensku by ťažko vzbudili rovnakú reakciu. Konštatovanie o „finančnom mínovom poli“ hovorí o problémoch, ktoré čakajú ľubovoľnú vládu, vytvorenú po septembrových voľbách. Prirovnanie nového českého premiéra Zemana hovoriace o vláde samovrahov by v tomto prípade bolo viac namieste. Švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung sa zaoberal hodnotením transformujúcich sa ekonomík. V stabilizácii a transformácii pokročili podľa Neue Zürcher Zeitung najďalej zo štátov strednej a východnej Európy Poľsko a Maďarsko. Do druhej skupiny zaradil autor Českú republiku a Slovinsko. V tretej skupine sú uvedené Slovensko, Chorvátsko a Bulharsko. Ako samostatná kapitola sú v tejto správe uvedené Rusko a Ukrajina. Okrem zaujímavého faktu, že je v tomto hodnotení zaradená Česká republika pod prvú úroveň, obsahuje správa upozornenie, podľa ktorého sa v krajinách tretej skupiny ešte neuskutočnila reforma na podnikovej úrovni. Pre Slovensko a Chorvátsko okrem toho platí, že makroekonomické údaje poskytujú skreslený obraz, pretože sú buď často revidované, alebo sú dokonca zámerne prikrášľované. Na tento problém upozorňovali už viackrát opoziční ekonómovia, stále nejasná ostáva napríklad výška schodku obchodnej bilancie za minulý rok, a teda i tvorby HDP a schodku bežného účtu. Samostatnou kapitolou je nezverejňovanie účtovného schodku štátneho rozpočtu, ktorý sa pravdepodobne v tomto roku pohybuje v rekordných výškach.

Z domácich hodnotení z posledných dní je potrebné spomenúť štúdiu Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky SR, ktorú pripravila Rada starších Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave. V rámci štúdie je uvedené, že „privatizéri“ umiestnili v zahraničných bankách 30 mld Sk. Pre ilustráciu tohto objemu môžeme uviesť, že sa jedná o približne tri štvrtiny povinných minimálnych rezerv deponovaných bankami v centrálnej banke. Hlavným oficiálnym argumentom toho, prečo prebiehala druhá vlna privatizácie tak, ako prebiehala, bolo udržanie vlastníctva v slovenských rukách. Uvedený údaj o fondoch privatizérov v zahraničí dokazuje absurdnosť tohto argumentu. Pri nakladaní s majetkom rozhodujú čisto racionálne otázky a národnosť vlastníka medzi ne rozhodne nepatrí. Je zrejmé, že vlastníctvo získané v netransparentných podmienkach začne okamžite hľadať spôsob svojho uloženia v bezpečnejších podmienkach, a ak ich nenájde doma, pôjde von a späť sa nevráti, pokiaľ nebude vnímať domáce prostredie ako dostatočne bezpečné a efektívne.

Nedostatok zdrojov je hlavnou príčinou rastúcej zahraničnej zadlženosti. Schopnosť získavať zahraničné zdroje začína byť pre Slovensko limitovaná tým, ako sa výška zahraničnej zadlženosti blíži k 60 % HDP. Rovnako nepríjemný je negatívny vývoj schodku bežného účtu, súvisiaci hlavne s negatívnym vývojom obchodnej bilancie. Jeho vývoju sa venovalo v uplynulom týždni viacero prognóz. ING Barings prognózuje na tento rok deficit bežného účtu na úrovni 8 % HDP. Tatra banka očakáva na konci tohto roka podiel deficitu bežného účtu na HDP v závere tohto roka na 8,6 %. Tento odhad bol zverejnený po oznámení schodku bežného účtu na konci apríla. Dosiahol 25 mld Sk, pričom kapitálový a finančný účet bol na konci apríla s prebytkom 22,5 mld Sk. Podľa Tatra banky predstavuje aprílový schodok bežného účtu 11,1 % HDP. Očakávanie zníženia podielu schodku na HDP odôvodňuje Tatra banka možným znížením spotreby obyvateľstva v štvrtom štvrťroku vďaka reštriktívnej politike NBS a možným znížením vládnych výdavkov po septembrových voľbách.