Šéf americkej ústrednej banky Alan Greenspan znovu zneistil aktérov na medzinárodných finančných trhoch. Na jednej strane chválil do neba národné hospodárstvo Spojených štátov: ekonomický rast charakterizoval ako silný, pochválil rastúcu produktivitu práce, s uznaním sa vyjadril o neveľkej inflácii a o nízkej nezamestnanosti. Na strane druhej podčiarkol na obzore sa vynárajúce riziká možného vzrastu inflácie; tieto sú podľa neho väčšie ako nebezpečenstvá ochladenia konjunktúry. Inými slovami: je pravdepodobnejšie, že americká ústredná banka skôr zvýši ako zníži úrokovú mieru. A táto prognóza je pre kurzy akcií nepriaznivá. Zvýšenie úrokovej miery má totiž za následok rast príťažlivosti investovania do zúročiteľných štátnych dlhopisov a pokles atraktivity vkladania peňazí do účastín. Ak k Greenspanovým výrokom prirátame vyhlásenia mnohých amerických akciových spoločností, že v nadchádzajúcom období nebudú schopné splniť predpoklady burzových augurov ohľadom dosiahnutých ziskov, potom sa nemožno čudovať, že hlavný americký burzový barometer Dow Jones (index 30 najväčších priemyselných gigantov) uplynulý týždeň začas spadol z rekordnej úrovne 9300 bodov pod psychologicky dôležitú hranicu 9000 bodov. Otázkou zostáva, či negatívne správy o možnom zvýšení úrokovej miery a znížení rentability hlavných akciových spoločností budú mať dlhodobý vplyv na úroveň kurzov. Slovenské akcie sa na nemeckej burze vyvíjali nejednotne. Podľa údajov v odbornom týždenníku BOERSE ONLINE klesla Nafta Gbely k 21. júlu oproti 14. júlu o 8,33 % na 33 DEM, Slovakofarma sa znížila o 5,71 % na 165 DEM, Slovnaft vzrástol o 12,88 % na 35,05 DEM, Váhostav Žilina klesol o 4 % na 24 DEM a VSŽ zostali na úrovni 19 DEM. O dlhodobom negatívnom trende slovenských účastín, kótovaných na nemeckej burze, svedčí skutočnosť, že u všetkých spomínaných akcií (až na Slovnaft) ide o negatívny rekord za posledných 12 burzových mesiacov.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
