BRATISLAVA (TASR) - Podiel zahraničných úverov na HDP na Slovensku v roku 1996 predstavoval 41 percent, o rok neskôr 54 percent a podľa modelu FMOD, ktorý prezentoval pred novinármi profesor Ekonomickej univerzity Jozef Sojka, v roku 2000 to bude už 61,3 percenta. Podiel zahraničných úverov na fixnom kapitále v roku 1996 bol 16,7 percenta, 19,8 percenta v roku 1997 a v roku 2000 (prognóza) zhruba 22 percent. Podiel zahraničných úverov na práci, respektíve zadlženosť jedného pracovníka zahraničným úverom v roku 1996 činila 134 tisíc, v nasledujúcom roku 175 tisíc a v roku 2000 až 255 tisíc Sk. Ukazuje sa, že na jednotku vyprodukovaného HDP v čase potrebuje SR stále viac zahraničných úverov so súčasným zvyšovaním ich podielu na fixnom kapitále a práci. Vzniká otázka, do akej miery je toto zvyšovanie zahraničných úverov ekonomicky efektívne. V hľadaní odpovede sa J. Sojka pokúsil o skúmanie prírastkových relácií zahraničnej zadlženosti, pričom prírastková relácia medzi dlhom a HDP vyjadruje účinnosť dlhu: čím je tento pomer menší, tým je účinnosť zadlženosti vyššia a naopak. Dospel k záveru, že v podmienkach SR nie je možné financovanie investícií iba z vlastných zdrojov, keďže tento predpoklad nezodpovedá skutočnosti - prírastok dlhu ekonomiky sa použil aj na iné potreby (financovanie domácej spotreby, spotreby štátu a iné). V praxi je bežnejšia analýza, pri ktorej sa vyčísľuje rozdiel medzi zostatkom bežného účtu a investíciami, teda investície z vlastných zdrojov. Bolo by preto žiaduce, aby sa čo najväčší objem investícií financoval z vlastných zdrojov, čo však nie je možné. Požiadavky na zadlženosť pri financovaní investícií ovplyvňuje objem investícií, zostatok bežného účtu platobnej bilancie a deficit štátneho rozpočtu. Objem investícií v SR je v analýze relatívne vysoký a vzhľadom na rast zadlženosti a zamestnanosť ho nemožno ďalej zvyšovať. Pozitívnou črtou pre rozvoj ekonomiky je posilňovanie strojárskych investícií na celkových investíciách, čím sa znižujú náklady na výrobu.