Pri poskytovaní stravy v postihnutej oblasti údajne začali vznikať problémy s tým, že pribúda osôb, ktoré sa hlásia, že im povodeň všetko odplavila.
„V skutočnosti sme vydávali 1200 až 1400 porcií jedla, pričom sa malo vydávať asi 900 až 990. Postupne ľudia pribúdali, nevedno odkiaľ, a ešte sa sťažovali, že majú málo.“
V Čechách boli problémy, keď sa po povodniach medziľudské vzťahy zhoršovali. Postrehli ste niečo podobné aj v Jarovniciach?
„To je ťažko povedať, ide o špecifickú oblasť. Patrí medzi málo oblastí, kde je prevaha Rómov nad bielymi. Cítiť to, a keď človek chodí dva dni pomedzi nich a vidí, že na jednej strane sa zišli rodiny z celého Slovenska, pomáhajú odstraňovať bahno ešte aj u susedov, a iní zase len posedávajú a nie sú schopní alebo ochotní robiť ani na svojich vlastných príbytkoch, ktoré im ostali, tak to napätie do určitej miery cíti.“
Prenáša sa napätie aj medzi rómskych obyvateľov a vojakov, ktorí zabezpečujú záchranárske práce?
„Zatiaľ nie, vojaci sú organizovaní, majú svojich veliteľov, ale keď vidíte na jednom mieste robiť sedem vojakov na páliacom slnku a neďaleko sedieť pod stromom štyridsať Rómov v chládku, tak to nie je dobrý pocit. Signály o napätí idú skôr spomedzi samotných Rómov, neprejavuje sa to však nejakými konfliktmi. Len občas letí z ruky Róma nejaký kameň do blata a ostrieka vojakov.“
Môžete špecifikovať najväčšie starosti z pohľadu záchranárov - vojakov?
„Jednoznačne únava ľudí. Hygienické problémy sa našťastie zatiaľ neprejavili. Pluk má vybudované umyvárky, kúpacie súpravy. Denná práca je od 7.30 h do 18.00 h, takže najhoršia je únava.“ RICHARD FILIPKO
(Pozri Na odstraňovaní… na 2. strane)
