Piatková tragédia v americkom Kongrese nebola prvým násilným činom v dejinách Capitolu. Prvý zaznamenaný prípad je z roku 1835, keď istý Richard Lawrence vystrelil na prezidenta Andrewa Jacksona, no netrafil. Neskôr sa zistilo, že bol duševne chorý. K ďalšej streľbe došlo na schodoch Capitolu v roku 1890, keď korešpondent novín „Louisville Times“ vystrelil na bývalého kongresmana Williama Taulbeeho. Obaja sa pohnevali ohľadne rozdielnych názorov na spôsob, akým noviny referovali o škandále, do ktorého bol kongresman zapletený. Taulbee na následky zranenia zomrel.
O vlások unikol roku 1947 senátor John Bricker, na ktorého dva razy vystrelil, ale netrafil, bývalý kongresový policajt, ktorý prišiel o investované peniaze. Horšie následky mala streľba v marci roku 1954, keď traja portorikánski nacionalisti z galérie pre návštevníkov postrelili piatich kongresmanov.
Capitol neušiel ani bombovým útokom. Roku 1915 v ňom vybuchla bomba, ktorú si vyrobil bývalý harvardský profesor, protestujúci proti súkromnému predaju americkej munície spojencom. Roku 1971 počas stupňujúceho sa odporu proti vojne vo Vietname vybuchla bomba na toalete Capitolu. V novembri roku 1983 v ňom opäť vybuchla bomba na protest proti americkým vojenským aktivitám v Grenade a v Libanone. Bomby spôsobili rozsiahle škody, ale pri výbuchoch nebol nikto zranený.
Dejiny zaznamenávajú dva prípady, keď sa k streľbe schyľovalo, ale napokon k nej nedošlo. Senátor Henry Foote vytiahol roku 1850 pištoľ na svojho politického odporcu, ale kým stihol vystreliť, ostatní senátori ho odzbrojili. Roku 1932 si zasa s nabitým revolverom vynucoval možnosť prehovoriť pred snemovňou istý Marlin Kemmerer. Jeden z kongresmanov ho napokon presvedčil, aby od svojho zámeru upustil. V roku 1856 došlo v Kongrese dokonca k bitke palicou. Republikánsky senátor Preston Brooks ňou zbil do bezvedomia demokrata Charlesa Sumnera. Sumner nebol potom schopný vykonávať svoj mandát tri roky. Brooks rezignoval, ale opätovne ho zvolili. (TASR)
