šom úpadku od druhej svetovej vojny. Óbuči nahradil vo funkcii Rjútaróa Hašimota, ktorý podal demisiu minulý pondelok. Šesťdesiatjedenročný minister zahraničných vecí Óbuči však podľa pozorovateľov nie je príliš charizmatický a novátorský politik, skôr patrí do "starej školy" japonského politického systému. Nevýrazný ctiteľ vojnového umenia aikido (jeho predchodca Hašimoto obľuboval zase bojové šermiarske umenie kendo) nemá politických nepriateľov a je všeobecne považovaný za príjemného človeka. Za svoj hlavný cieľ na čele kabinetu pokladá Óbuči ozdravenie ekonomiky najmä pomocou zníženia daní a reformy otraseného bankovníckeho sektora. Chce presadiť prijatie dodatočného štátneho rozpočtu a štátnu správu zredukovať o 20 percent. Podľa vzoru americkej Rady hospodárskych poradcov prezidenta chce zriadiť aj japonskú Radu pre ekonomickú stratégiu. Už 35 rokov v politike pôsobiaci Óbuči má veľkú oporu vo svojej materskej strane - vládnej LDP, ktorá s malou prestávkou dominuje na japonskej politickej scéne od konca druhej svetovej vojny a ktorá doviedla krajinu "vychádzajúceho slnka" na pozíciu druhej najsilnejšej ekonomiky na svete. Keizó Óbuči (narodený 25. júna 1937) získal diplom z politických vied a anglickej literatúry na prestížnej tokijskej Univerzite Waseda a už vo svojich 26 rokoch bol - ako vtedy najmladší člen - prvýkrát zvolený do dolnej komory japonského parlamentu, Snemovne reprezentantov. Óbuči patrí zároveň medzi mnohých japonských politikov, ktorí svoje kreslo v parlamente prevzali od svojich otcov.