ke majú Zahradu, Portu a Trampskú Portu, my máme len jedno Strunobranie. Aj preto je Strunobranie tak trochu "guláš" mnohých štýlov a ešte sú tam aj country-tance. Možno práve o to je živší a pestrejší, je to vec názoru. Hlavným rozdielom oproti českým festivalom však je, že ho vyhlasuje, usporadúva a z veľkej časti financuje štátna organizácia - Národné osvetové centrum (NOC). Autorkou názvu, dramaturgičkou a vôbec dušou festivalu je pracovníčka NOC Dagmar Očenášová. Pracuje na tom celý rok, a nemám pocit, že by sa stretávala z ich strany so zodpovedajúcou podporou. Všetky opozičné médiá však pri informovaní o Strunobraní vynechali NOC. Výsledkom je, že pani Očenášovú od prvého dňa po skončení festivalu v robote atakujú, že vraj nič nerobila a načo do tej Štiavnice vlastne chodila, keď sa toho NOC vlastne nezúčastnilo? Nie som si istý, či by som na jej mieste mal chuť robiť ďalší ročník, napokon nikto jej to neprikazuje. Ak Strunobranie budúci rok nebude, nie som si istý, že by to NOC ako inštitúcii nejako prekážalo. Nepochybujem o tom, že pracovníci Centra mestskej kultúry v Banskej Štiavnici by dokázali zorganizovať podobné podujatie. Neverím však, že ich budú zaujímať nejaké oblastné kolá, vďaka ktorým mnohí muzikanti prvý raz predstupujú pred svoje publikum. Táto prehliadka je dôležitá na to, aby najmä pôvodná slovenská folková, trampská, country a bluesgrassová muzika nevymrela, aby bolo viac pesničiek, aby sa viac spievalo nielen na pódiách, ale hlavne dajme tomu pri ohňoch. Nemám žiadnu radosť z toho, že je Strunobranie závislé na štátnej inštitúcii, ale prosto je to tak.
DUŠAN FRANCŮ, Bratislava
(Príspevok je krátený)
