rých jazerách spôsobuje, že voda opticky nevyzerá najlepšie a je zakalená. "Vidno to najmä na Zlatých pieskoch a na Kuchajde," hovorí Jindra Holíková zo Štátneho zdravotného ústavu (ŠZÚ) hlavného mesta SR Bratislavy, "ale v miestach vymedzených bójkami rastliny nie sú, lebo sa kosia. Na ostatnej ploche, kde na ne môžu plavci natrafiť, však nič nehrozí, aspoň nevieme o tom, že by mali toxické účinky. Jedine ak by sa vyskytli pri dotyku s nimi zriedkavé alergické reakcie." Na území Bratislavy je kúpanie v prírodných nádržiach povolené len na troch miestach - Zlaté piesky, Kuchajda a Draždiak. Hygienici však sledujú kvalitu vody aj v ďalších dvoch jazerách - Vajnorskom a Štrkoveckom, ktoré v teplých dňoch zvyknú obliehať húfy rekreantov. V týchto dvoch jazerách síce kúpanie nie je zakázané, ale nikto ani neprevádzkuje priľahlé plochy a hlavne, chýbajú tam hygienické zariadenia. Štrkoviská sa z podpovrchových vôd neustále napájajú filtrovanou vodou Dunaja, preto ich kvalita je podľa hygienikov dobrá. V širšom okolí hlavného mesta je z prírodných nádrží povolené kúpanie iba na Slnečných jazerách v Senci. Ďalšie jazerá, ako v Ivanke pri Dunaji, veľké jazero v Rovinke, v Plaveckom Štvrtku, Jakubove a Malých Levároch hygienici tiež kontrolujú, ale opäť ide o prípady, keď sa miestni rekreujú tam, kde kúpanie nie je povolené. Svojho času známe kúpalisko na Záhorí Kamenný mlyn, zatvorené už niekoľko rokov, sa podľa slov Miriam Hrubiškovej zo ŠZÚ Bratislava ani v tejto sezóne neprevádzkuje. Ako uviedla, jeho nádrž funguje len pre zásobu požiarnej vody.