Na čiernom súkne prestretom pred Obecným úradom v Jarovniciach je do troch radov poukladaných tridsaťjeden rakiev. Na každej drevený kríž a veniec z umelých kvetov. V dvadsiatich ležia pozostatky detí do pätnásť rokov, v jednej matka v náručí so svojím štvorročným dieťaťom. Päťročného Jožka, štvorročného Lukáška, trojročného Martina a dvojročného Dávida porodila Iveta Laciová. Vychudnutá, strhaná žena zúfalo pobieha od jedného k druhému, každému synkovi vsunie balíček keksov. Otec päťročného Lacka Popušu so sklonenou hlavou nepohnute kľačí pri truhličke, neprestajne ju nežne hladká, dookola šepká meno svojho syna. Koľko nekonečného smútku, zúfalstva, bezmocnosti a možno aj sebavýčitiek sa zračí v tvárach ľudí, s ktorými sa tak surovo zahral prírodný živel, ktorým bez mihnutia oka vzal ich najbližších. Koľko súcitu vyžaruje z tvárí Jarovničanov, Rómov i Nerómov, civilov i vojakov, ktorí prišli trpiacim pomôcť alebo aspoň podporiť ich pri znášaní nesmierne ťažkého kríža. Sú dve hodiny popoludní. Začína sa smútočný obrad. Pomocný biskup Košickej diecézy mons. Bernard Bober slúži svätú omšu. Námestíčkom sa ozýva Otčenáš, Zdravas. Spoza okolitých kopcov sa nebo zaťahuje ťažkou čierňavou. Ozývajú sa prvé hromy, nebo osvetľujú blesky, mohutný vietor zdvíha oblaky prachu z vyschnutého blata, ktoré porozťahovala po celej dedine pondelňajšia hrôzostrašná záplava. Otec Bober práve spieva - Aleluja, keď sa rozprší. Dážď hustne, mení sa na prietrž mračien, ktorou vetrisko bičuje hádam dve tisícky smútiacich. Po ceste sa valia prúdy kalnej vody. "Chudáci, ako zomreli, tak ich aj pochovajú," hovorí akási babka a rozplače sa. Lejak vženie ľudí do budovy obecného úradu. V sále hrá na husliach clivú cigánsku pieseň Aladár Duda s kapelou. "V mene zastupujúceho pána prezidenta, vlády a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny" sa k pozostalým a smútočným hosťom prihovára minister Vojtech Tkáč. Vyzýva na pokánie a zmierenie… Starosta Marián Kyjovský má obavy, či čerstvo vykopané hroby nezaliala voda. Vojaci nakladajú truhly s pozostatkami na nákladné autá. Smútočný sprievod kráča na cintorín v daždi. Jarovnice sa včera rozlúčili so svojimi spoluobčanmi.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
